Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)

22.Kapitola

Hyunjinov pohľad 

Po tom ako som dočítal lístok od Jungkooka som ho skrčil a hodil boh vie kam. Naštval ma žiadnu priateľku nemá však celá škola vie o tom že je gay minimálne chalani myslím, že má aj priateľa ale problém s jeho skupinkou kamarátov mať nechcem všetci včetne jeho sú odo mňa starší. Rozhodol som sa že počkám na Jisunga a poradím sa s ním za každú chvíľu by mal prísť dúfam ,že nebude mať moc zlú náladu dneska mal v pláne sa vyznať svojmu crushovi. To znamená že sa mohlo stať čokoľvek. 

Po 20 minútach

Stále čakám na Jisunga neviem čo mu tak dlho trvá možno je zase v kaviarni s tým Changbinom alebo je s ním furt mne na ňom niečo nesedí niečo je na ňom zvláštne ale neviem čo. No keďže Jisung asi ešte chvíľu bude vonku tak som si otvoril svoju skriňu v ktorej som mal na dverách nalepené veci o Seungminovom prípade síce som ho nepoznal ale od vtedy čo mi Felix povedal čo sa stalo tak ma to začalo trápiť viac najprv som sa zmieril s tým že si našli inú kaviareň do ktorej pravidelne chodia ale keď mi povedal o únose nedalo sa mi spať musím zistiť čo sa stalo polícia sa o to už moc nestará Seungmin nebol z nejakej vplyvnej rodiny takže na nich nič netlačí.  Ale už postupne sa mi vyjasňujú nejaké veci a mám pocit že Felix s tým má spoloočného viac než len kamarátstvo zo Seungminom nemyslím tým to že by to spravil on ale možno on bol dôvodom celého únosu možno s únoscom dokonca komunikuje ale nikomu to nemôže povedať musím sa ho zajtra v škole na to spýtať. A čo ak nie a iba ho viac vystresujem som predsa len teeneger policajti určite vedia čo robia moje teórie sú proste od veci. Povzdychol som si a hodil som sa na posteľ. Pozrel som sa na hodiny a bolo už dosť hodín ale nejak som to neriešil pozrel som sa z okna a videl som Jungkooka s tými jeho kamošmi spanikáril som ak chcem nájsť nejaké ubytovanie musím odísť teraz skriňu som zavrel zobral som si tašku a rýchlo som išiel preč nechal som sa uniesť teoretizovaním o Seungminovom zmiznutí. Vonku sa už stmievalo a ja som nevedel kam ísť sadol som si teda na lavičku v parku a rozmýšľal som kde by som prespal bez peňazí moja babka býval vo vedľajšej dedine a autobus tam ide pred 6 minútami  super ďalší ide až ráno to je úžasné asi budem spať na bezďáka dneska na lavičku som si nakoniec ľahol ale nespal som nedalo sa mi spať nie že by to nebolo pohodlné ale mal som v hlave milióny myšlienok cítil som na sebe pár pohľadov ale ignoroval som to. Mám pocit že som na chvíľu aj zaspal ale zobudil ma chladný vietor už muselo byť veľmi neskoro už som znovu zaspával keď v tom som počul niekoho sa približovať oči som ani neotvoril chcel som vedieť čo spraví. Divné bolo to že som počul ako sa ten niekto potichu zasmial. Oči som stále neotváral a cítil som ako ma niekto zdvihol snažil som sa tváriť že spím aj keď vo vnútri som panikáril. Čo so mnou chce urobiť prečo ma berie je to Jungkook alebo jeden z jeho kamarátov. Nakoniec som sa osmelil pootvoriť oči keď dotyčný niekam začal kráčať. Nepomohol som si má šiltovku a rúško nevidno mu ani trochu do tváre ale videl som spod jeho tváre konkrétnejšie jeho bradu možno to bude znieť divne ale prišla mi povedomá. Po chvíli som oči zavrel, nechcel som aby vedel že nespím. Po chvíli zastal a počul som odomknutie auta, neznámi si ma prehodil cez rameno a počul som otváranie dverí. Potom ma položil na zadné sedačky a potichu si pre seba povedal "to šlo ľahšie než som čakal" . Ten hlas som už niekde na 100 % počul. Po chvíli si sadol za volant a začal šoférovať. Snažil som si zapamätať si cestu ale šli sme niekam ďaleko a po chvíli som sa úplne prestal orientovať a zaspal som.