Postupne som začal vyšilovať. Čo poviem v škole sorry ale viete ten študent čo tu prišiel z Austrálie tak som ho možno tak trochu stratil a možno už nežije ale však to sa stáva no nie toto im asi nepoviem
Čo teraz musím ho ísť hľadať ale kde kde by ten parchant SpearB mohol byť
Rozmýšľal som nad tým kde by sa potencionálne mohol schovávať a prekvapivo nič nenapadlo nemal som potuchy kde by sa mohol ten idiot schovávať
V tom som počul ako niekto klope na predné dvere nechápal som kto by to mohol byť že by sa pán SpearB prišiel ukázať osobne?
Dlho som nerozmýšľal a keďže nemám to také kukátko tak som dvere pomaly tvoril a za nimi stál Chan
Rozmýšľal som znova čo sa stalo kde bol no v tom som započul "zem volá Felixa haló vnímaš" hovoril Chan a mával mi pred tvárou "a-ano už vnímam ako si sa sem dostal ušiel si mu?"
Chan sa iba zmätene pozrel a povedal "emm dostal som sa tu pešo a komu by som mal utekať? " teraz som sa zmätene pozrel ja a z ignorovaním jeho otázky som sa znovu spýtal "kde si bol?"
Chan sa poškrabal za krkom a povedal "no ráno som vstal skoro a nedalo sa mi spať tak som sa išiel prejsť a tak trochu dosť som sa stratil"
V tom mi odľahlo no stuhol som keď sa znovu spýtal "a pred kým by som mal akože utekať?" bolo ticho a to prerušila správa
SpearB:
Vyhovor sa na sen"len zas blbí sen" chan len chápavo prikývol bol som rád že sa nepýta na detaily potom sme sa naraňajkovali
A šli sme do školy.Keď sme prišli hneď sme išli za riaditeľkou oznámiť že Chan prišiel v poriadku.
Keď sme sa vybavili pri riaditeľke tak sme mali ešte celkom dosť času a začali sme sa rozprávať o tom ako by sme spravili ten konkurz on sa opieral o skrinky a ja som stál optoti nemu. "no mohly by sme tu na nástenku nalepiť plagáty s mojou adresou a časom sby prišli a kto bude chcieť tak sa dostaví ak chceš môžeme ich urobiť teraz druhú hodinu máme voľnú môžeme ísť do školskej knižnice a tam tie plagáty spraviť a vytlačiť emm Chan počúvaš" nechápavo som sa na neho pozeral a lúskol som mu pred tvárou to ho prebralo pár krát žmurkol a povedal" sorry zamyslel som sa hovoril si niečo" pozrel som sa na neho pohľadom ako vážne "na čo si sa vôbec pozeral" otočil som sa no on ma otočil naspäť kým som niečo poriadne uvidel stihol som si všimnúť iba že tak stáli 2 chlapci. "na nič prosím zopakuješ čo si hovoril od časti druhú hodinu máme voľnú" povedal a nevinne sa usmial
Len som nad ním pokrutil hlavou a povedal som "no dobre ale teraz už počúvaj" Chan iba prikývol "no takže by sme mohli spraviť a vytlačiť tie plagáty a potom by prišli možno aj dnes skoro celá škola má 7 hodín takže by to mohlo vidieť dosť ľudí a" prestal som rozprávať lebo som videl že znovu nevníma otočil som sa lebo ma fakt zaujímalo čo je tam také zaujímavé a videl som tam stáť Jeongina s jeho bratom Woojinom keď som sa pozrel na Chana videl som že sa pozerá na Jeongina
Povdzychol som si a tento raz som mu vlepil slabú facku ktorá ho hneď prebrala zatriasol hlavou a pozrel sa na mňa "čo sa ti páči alebo čo pozeráš na neho ako na svätý obrázok" povedal som a chan sa iba začervenala pozrel sa do zeme v ten moment mi bola odpoveď jasná.
Sorry ľudkovia za to že minulý týždeň časť môj mobil sa totiž to neočakávane dostal do opravy a nemala som moc času takže dnes vyjde jedna časť a hneď zajtra ďalšia
Enjoy♡

CITEȘTI
Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)
Fanfiction*krátke kapitoly* Ráno ma zobudil príchod správy tak som zobral mobil že kto mi to píše koho zabijem Neznáme číslo: Ahoj Felix včera si šiel s tým Seungminom do kaviarne a nepáčilo sa mi ako z teba nemohol odtrhnúť oči lebo tak sa na teba môžem poze...