Changbinov pohľad
Po tom čo vystúpili s auta som odišiel ale zastal som hneď za rohom aby som videl čo idú spraviť. Najprv šli spolu ale potom sa Seungmin oddelil na nechal Hyunjina v parku. Nevedel som prečo možno chcel ísť niečo kúpiť a je pravda, že ak by videli jeho bolo by to lepšie ako keby videli Hyunjina. Seungmin však išiel na policajnú stanicu. Bol som zmätený on nie je blbí, že by len tak išiel a povedal by to na mňa. Musí mať nejaký plán, nenapadá ma však čo by to mohlo byť. Keby mohol spraviť niečo hlúpe nikdy by som ich nepustil. Nemohol som ísť dnu počkal som pred políciou. Po chvíli vybehlo pár policajtov, ktorí potom ďalej bežali priamo do parku. Potom som ich videl vchádzať späť na stanicu so spútaným, zmäteným Hyunjinom. Ten parchant. Využil to, že Hyunjin je podozrivý a ja s ním mám tú blbú dohodu.
Už rozmýšľam celý deň neviem čo robiť musím mu zavolať len je ešte v škole. Poznal som ho keď som bol na misií ako účastník kurzu psychiatrov. Jeden deň sme šli do liečebne a každý sme sa s niekým mali rozprávať tak 15 minút. Neskôr ho pustili a ďakoval mi za to, že som mu pomohol. Mal ťažký život a snažím sa to zmeniť. Nechcem aby sa ďalej trápil aj keď ho spomienky už neopustia tak verím tomu, že mu pomôžem dostať krajšie.
Už bolo pol druhej to by už mohol byť doma. Zavolal som mu. "Áno Changbin." Zdvihol mi to skoro hneď. "Takže si to ty dobre. Prosím mohol by si prísť ku mne potrebujem sa s tebou poradiť a ty jediný mi môžeš pomôcť." Povedal som na rovinu. "Jasné za chvíľu som tam." Som rád, že má čas a, že to vôbec zdvihol on. "Ok tak ťa počkám." Zložil. Na neho sa môžem vždy spoľahnúť.
Po tak piatich minútach som počul klopanie na dvere, tak som šiel otvoriť. Otvoril som a stál tam. "Čau Changbin." Objal ma lebo sme sa dlhšie nevideli. "Čau Lee Know." Chvíľu sme sa objímali a potom som ho pustil dnu. "Nebol som tu už celkom dlho ale ako vidím nič sa nezmenilo." Poznamenal. "Čo odo mňa čakáš však ma poznáš." Zasmial som sa. "Tak čo sa stalo som samé ucho naposledy si mi povedal čo sa deje, keď si bol po toho Hyunmina alebo koho. A potom si na mňa bol naštvaný lebo som sa bozkával s mačičkou pred tebou." Hovoril keď si sadal a ja som po ňom hodil papuču. "Ale fakt nemohol si proste pobozkať Jisunga." Je pravda, že mi to vadilo keď mi o tom povedal a samozrejme aj keď som to videl. "Lebo ja..." Nedokončil. "Počkať tebe sa páči, že hej." Ako ma to nenapadlo. "J-ja no možno trochu a čo tebe sa páči Felix." Bolo mi jasné, že hovorí pravdu povedal Felix a nie mačička. "Ale ako vždy s ním je len Minho len on a on prečo som ho nemohol poznať ja." Chytil sa za hlavu. A sme doma toto sa deje vždy. "Lee Know pozri musíš to spomenúť Minhovi skús mu povedať tvoj pohľad na vec myslím, že to pochopí. Jisung o tom už aj tak vie. "Asi máš pravdu ale teraz späť k tebe sú tu ešte tí dvaja? Aký máš vôbec problém?" Tieto jeho zmeny nálad. "Nie už tu nie sú pustil som ich ale v tom je ten problém. Mám dohodu, že mu nebudem brániť v ničom s Hyunjinom ak on nepovie nič Felixovi. Ale čo on spravil je to, že povedal, že ho Hyunjin uniesol. Myslel som, že spraví to čo vždy pokecá, ošuká a odhodí. Ale on tomu chalanovi zničil celý život teraz je už vo väzení za 2 vraždy, 1 pokus o vraždu a únos. Horšie je, že ten čo vraždí bude vraždiť ďalej ak to zhodia na Hyunjina. Už som ti hovoril kto to písal som ti nech si na neho dáš pozor. Ale teraz neviem po kom pôjde teraz, myslel som, že viem ale keď podrezal brzdy Hongjongovi neviem čo spraví teraz. Myslel som, že pôjde teraz po Felixovi lebo to je posledný človek, ku ktorému má negatívny vzťah ale niečo mi muselo uniknúť." Lee Know ma len počúval a neprerušoval. Zamyslel sa. "Ako moc negatívny vzťah mal k tomu čo ho postrelil?" Nechápal som na čo naráža. Keď som chvíľu neodpovedal pokračoval. "Z vlastnej skúsenosti viem, že sú tri stupne nenávisti. Prvý je mám síce 2 dáždniky ale aj keď prší ja si nechám jeden a ty zmokneš. Druhý je raz ťa zabijem a tretí je najprv ťa pripravím o všetko a všetkých čo máš rád a až potom sa rozhodnem či ukončím tvoje trápenie alebo zariadim aby si mal dlhý život plný bolesti a smútku." Znepokojilo ma ako pokojne sa celú dobu tváril. "Takže myslíš, že má niečo proti Yeosangovi a snaží sa ho mučiť smútkom predtým než umrie?" Spýtal som sa či som pochopil jeho myšlienku. "Niečo také alebo ti len niečo uniklo čo sa ale moc nestáva." Rozprávali sme sa celé poobedie a celý večer na nič sme neprišli. Pár krát reč prišla aj ku Jisungovi a Felixovi a chvíľu sme zneli ako normálny ľudia v našom veku no potom sme sa zas vrátili k téme. Večer sme si ešte pozreli film a šiel spať do hosťovskej izby. Kým šiel spať mi pripomenul čo mám robiť ak by sa tu zobudil Minho čo sa do teraz nestalo ale aj tak som ho vypočul.
ESTÁS LEYENDO
Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)
Fanfic*krátke kapitoly* Ráno ma zobudil príchod správy tak som zobral mobil že kto mi to píše koho zabijem Neznáme číslo: Ahoj Felix včera si šiel s tým Seungminom do kaviarne a nepáčilo sa mi ako z teba nemohol odtrhnúť oči lebo tak sa na teba môžem poze...