Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)

33.Kapitola

Woojinov pohľad

Keď mi Jeongin volal že príde neskôr lebo ide s niekým do kina tak som najprv nesúhlasil ale nakoniec ma presvedčil. Myslel som že budem doma keď príde ale zavolali ma do školy aby som pomohol doučiť nejaké decko. Keď som prišiel domov Jeongin ma ani nepozdravil ako vždy. Tak som myslel že pred chvíľou prišiel a teraz je šťastím bez seba a ani nevníma ako sa mu niekedy stáva tak som to nechal tak. To že je niečo zle som zistil až keď  prišiel do kuchyne keď som ho volal na večeru. Neusmieval sa a oči mal opuchnuté od plaču. Nechcel som ho viac rozrušiť ak mi to bude chcieť povedať povie mi to ako vždy. V hlave som si už plánoval ako zabiť toho chalana s ktorým išiel do kina toho Chana.

Ďalší deň som sa zameral na Chana  ale nemal som možnosť sa s ním porozprávať keďže bol stále s Felixom. Potom išli do knižnice sedeli tam len chvíľu a potom Felix odišiel bolo mi jedno že je tam Jisung na rozhovor s ním som čakal už celý deň a teraz ,á už iba jedného bodyguarda.

Prišiel som k nim s úsmevom "Chan mohol by som sa s tebou na chvíľu porozprávať." vyzeral šokovane ale nakoniec išiel. Vyšiel som s ním pred knižnicu a potom sme šli za roh. A potom to začalo. "Chan bol si s Jeonginom v kine však". Prikývol. "Čo si mu urobil keď sa vrátil tak iba plakal plakal aj dnes ráno a aj v noci čo si mu povedal alebo urobil nevidíš že je to krehká bytosť možno si si to neuvedomil ale je to môj brat a ja ho mám rád a ak mu bude nejaký debil ako ty ubližovať tak si ma neželaj tak to vyklop čo si mu urobil?!" bol som naštvaný ale nechcel som kričať aby sme neupútali pozornosť "Tak za prvé je by som Jeonginovi nikdy nič nespravil a za druhé to ja som tu ten komu niekto ublížil a kto tu plakal celý deň a celú noc. Tá tvoja krehrá bytvôstka mi nadávala do kúrv a hovoril nech sa zabijem" takú odpoveď som nečakal ale naštval ma ešte viac. "Tak toto o mojom bratovi hovoriť nebudeš in by t nikdy neurobil" bránil som ho "Nie tak sa pozri" povedal, vybral si mobil a ukázal mi nejakú správu. 

❤❤Jeongin❤❤

Ahoj Chan alebo ťa mám volať zbytočný existenčný omyl ktorý si. Nechápem ako som to s tebou v tom kine vydržal správal si sa jak nadržané malé decko. A vieš prečo preto že si kurva a kus hovna nič iné, vieš čo, nechceš sa radšej zabiť akože fakt čo si spravil za svoj život oplatilo sa to nechápem ako si mohol šikanovať iné deti sám si strašné decko ktoré nikdy nedospeje. Začal som sa s tebou rozprávať lebo som si myslel že keď sa spoznáme tak si zašukám ale keď som ťa spoznal a zistil som že sa správaš ako posledná kurva tak som si to rozmyslel nechcem šukať niekoho koho šukala polovica mesta. Zbohom dúfam že ťa už neuvidím.

To som nečakal Jeongin by nič také nikdy nespravil nie po tom čo sa mu stalo vie ako to bolí keď mu niekto pošle takú správu. Potom mi to došlo a aj keď som Chanovi mobil už vrátil tak som mu ho vytrhol z ruky a čítal som znovu. Tá správa sa až moc podobala na to čo mu poslal Yeosang minulý rok to čo písal neboli jeho slová bolo to ako keby mu niekto povedal aby to poslal. Pozrel som sa na Chana "Sorry za to čo som povedal" nepočkal som na to ako odpovie a bežal som domov potrebujem sa s Jeonginom porozprávať. Čo som si ale nevšimol bolo to že práve išiel do knižnice. 

Chanov pohľad

Keď odbehol tak som išiel späť do knižnice a sadol som si späť k Jisungovi. Bol som prekvapený že tam ešte nebol Felix. "Čo chcel" spýtal sa Jisung "Najprv ma zdrbal že ako som mohol ublížiť Jeonginovi potom som mu vysvetlil že to bolo naopak a potom odbehol" povedal som skrátene no Jisungovi to nestačilo vypytoval sa ďalej a ja som mu musel všetko vysvetliť do najmenších detailov ani sme si nevšimli že sa vrátil Felix.