Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)

39.Kapitola

Felixov pohľad 

Mali sme ešte riaditeľské voľno kvôli incidentu s Jungkookom tak som vstal aj s Chanom neskôr dali sme si cereálie a začal mi zvoniť telefón bolo to neznáme číslo. "Áno" zdvihol som "Felix tu Woojin ty si bol kamarát so Seungminom že?" spýtal sa "Áno prečo?" spýtal som sa pre zmenu ja "Včera mi Yeosang povedal niečo o čom by si mal vedieť" zamyslel som sa mal by som poznať nejakého Yeosanga ale na teraz som to ignoroval "a čo také to je" zaujímalo ma čo vie o Seungminovi "bude lepšie ak sa stretneme osobne" bol som zmätený "Prečo?" chvíľu bolo ticho "lebo neviem či je to tá najlepšia správa akú si počul máš čas tak za hodinu mohol by si prísť ku parku" zamyslel som sa ktorý myslí "Pri ktorom parku?" Pozrel som sa na Chana, ktorý si pokojne jedol svoje cereálie "Pri tom čo je pri nemocnici" to nieje až tak ďaleko "dobre budem tam" 

Neskôr

Sedím na lavičke a čakám na Woojina Chan išiel do mesta lebo si chce niečo vybaviť. Po chvíli sa ukázal Woojin "ahoj Felix" pozdravil ma a sadol si ku mne "Ahoj Woojin" odzdravil som "začnem tak že mám kamaráta, ktorý sa volá Hongjong a on mal priateľa Yeosagna. Pohádali sa lebo pred rokom Yeosang bol kokot a vždy si niekoho komu sa páčil vyhliadol a skamarátil sa s ním a potom si s ním zašukal a nechal ho tak. Už s tým prestal  ale s Hongjongom nie sú moc dlho a ešte spolu nespali tak nevedel či mu má veriť a keď Yeosanga pustili zo zadržania tak mu Hongjong povedal že potrebuje čas a keď odišiel tak Yeosang spadol na kolená a začal plakať a hovoril o Seungminovi a že prečo ho nezastavil a potom mi pove-" začal mu zvoniť telefón "počkaj" povedal a zdvihol "Áno" povedal s úsmevom "Áno" povedal ale úsmev mu z tváre zmizol "čože hneď som tam" povedal vystresovane "Felix ak chceš môžeš ísť so mnou volali mi z nemocnice včera Yeosanga niekto postrelil a nevedeli nájsť nikoho komu by zavolali tak zavolali mne a teraz je na operácii. Šiel som s Woojinom. 

Minulá noc Chanbinov pohľad

Sledoval som ho ak by chcel niečo spraviť Felixovi lebo si zase zobral zbraň ale nešiel smerom k Felixovmu domu šiel opačným smerom to mi odľahlo ale nevedel som po kom ide teraz no potom som ho zbadal šiel kvôli niečomu po tom chalanovi ktorého podozrievali z vraždy Jungkooka ten Yeosang alebo ako. Už som videl ako vybral zbraň a zamieril neviem čo iné by som spravil tak tesne pred tým ako vystrelil som zakričal "HEJ" zľakol sa a trafil Yeosanga do ramena pár centimetrov od srdca. A potom sa začal obzerať kto to kričal no ja som bol dosť ďaleko na to aby si ma nevšimol a hneď ako som odišiel som volal z telefónnej búdky čo bola neďaleko. 

Prítomnosť Woojinov pohľad 

A Felixom sme bežali do nemocnice na recepcii som sa spýtal kde by som našiel Kang Yeosanga a poslala nás na 4 poschodie a máme počkať pri operačnej miestnosti. Prišli sme tam a zavolal som Hongjonga myslím si že by o tom mal vedieť. Prišiel skoro hneď keď nás uvidel hneď sa spýtal "Kde je?" Vyzeral byť veľmi vystresovaný "Teraz je na operácií viac nám nepovedali." keď som to povedal tak z miestnosti vyšiel doktor "je tu niekto čo čaká na niekoho menom" pozrel sa na papiere "Kang Yeosang" všetci traja sme sa postavili. "No takže dobrá správa je že operácia sa podarila a guľku sme v poriadku vytiahli ale stratil dosť krvi a teraz je v kóme premiestnime ho na izbu 855 a môžete ho prísť pozrieť tak o hodinu" Všimol som si že Hongjoong začal plakať tak som ho objal pozrel som sa na Felixa on sa usmial ukázal že nám drží palce a odišiel lebo nechcel nás obťažovať predsa len bol pre Hongjoonga niekto úplne cudzí. 

Celú dobu čo sme čakali kým Yeosanga premiestnia Hongjoong plakal a obviňoval sa že keby mu to uverí tak by sa nič také nestalo lebo by boli určite spolu keďže Hongjoongov otec je na služobnej ceste. A vždy keď bol preč spolu večer pozerávali filmy a mazlili sa. Niekedy mi hovoril o jeho spomienkach s Yeosangom a chvíľu potom začal plakať znovu že čo ak sa to už nikdy nezopakuje a že ostane navždy sám lebo Yeosanga na to až moc miluje a že si to nikdy neodpustí. Vedel som že čokoľvek by som povedal by nič nespravilo a že sa len potrebuje vyrozprávať a vyplakať.