Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)

45. Kapitola

...Bol to Woojin. Počul som ako prišiel bližšie. "Hongjong mi povedal nech sa s tebou chodím rozprávať keď tu už nebude. Dnes je síce škola ale včera ma bolela hlava tak som nešiel do školy keby som náhodou chorý ale cítim sa dobre možno to bolo len pretože  som nespal. Tak... o čom budem rozprávať. Môžem ti povedať čokoľvek a aj tak neviem čo ti poviem. Nič ma nenapadá...No jedna vec áno.  Aj tak si na to nebudeš pamätať." Chvíľu bolo ticho a potom sa trochu zasmial "neveril by som, že ty budeš prvý komu to poviem. No čo už nemám čo stratiť a možno mi odľahne. Aspoň ma nebudeš odsudzovať. " zas sa na chvíľu odmlčal. "Keď som bol malý mal som dvojča volal sa Yugyeom. Bolo to keď Jeongin mal len 1 alebo 2 roky takže si ho nemôže pamätať. Jedného dňa sme sa hrali s našimi novými vodnými zbraňami a...  bol v tom lepší a ja som pred ním bežal na cestu, kde nám mama zakázala chodiť ale bolo to na takom mieste, že som si myslel, že mu to budem môcť vrátiť lebo tam bola stará stena za ktorú som sa mohol schovať a prekvapiť ho. Bol som rýchlejší bežec ako on a úspešne som sa schoval. Môj plán mi vychádzal ale.... "Odmlčal sa na kúsok dlhšiu chvíľu. "ale Yugyeom si myslel, že som prebehol na druhú stranu a kvôli tej stene, ktorá mi mala pomôcť ho trafiť nevidel auto, ktoré sa v plnej rýchlosti rútilo po ceste. Bol som tak v šoku, že som nemohol nič urobiť videl som ako sa otočil a pozrel sa na auto, už bolo neskoro. Nič som nespravil ako keby som zabudol rozprávať a moje svaly stuhli.  Auto nespomalilo ani po tom čo Yugyeoma trafilo. Ten vodič proste išiel ďalej. A ja som sa konečne mohol hýbať. Okamžite som pribehol k Yugyeomovi, bolo mi jedno či budem od krvi. Náraz ho odhodil pár metrov ďalej od miesta kde pôvodne stál. Dobehol som k nemu a najprv sa nehýbal ale potom pomaly otvoril oči. Pozrel som sa a bol celý od krvi v ruke stále zvieral jeho vodnú zbraň. Pozrel sa na mňa, slabo sa usmial, pomaly zodvihol ruku, stlačil spúšť strieľajúc na mňa jeho poslednú vody a potichu povedal: vyhral som? Potom mu zbraň vypadla z ruky a navždy zavrel oči." počul som ako potichu plače. "V-vtedy som mal pocit ako keby umrela časť zo mňa. Mal som l-len jeho z nikým iným som s-sa nerozprával. A mal som len 7 rokov. Ten deň si pamätám veľmi jasne. Po chvíli prišla mama keďže nás nenašla tam kde sme mali byť. Zhrozila sa nad tým čo videla obaja sme boli od krvi, on ležal nehybne na zemi a ja som ho držal plačúc. Už predtým som si všímal, že mala Y-yugyeoma trochu radšej ale od toho dna to bolo jasné. Stále mi to dávala za vinu a ja som vedel že má pravdu. Otec sa ma snažil presvedčiť, že to bola len náhoda a chránil ma keď mama začala kričať keď som dostal zlú známku, že Yugyeom by to zvládol. Nikdy to však nespomenula pred Jeonginom. Otec bol moja opora až do dňa keď do neho narazil kamión pri ceste do práce. Už nebolo nič čo by mamu zastavilo v kričaní na mňa a preto hneď ako som sa stal dospelým  som sa aj odsťahoval. Keďže mama bola stále v  práci  bol som si s Jeonginom blízky a odišiel so mnou. Dodnes nevie, že mal niekedy 2 bratov. Neviem či mu to mám povedať. Nechcem aby ma nenávidel aj on. Už teraz mám pocit, že predo mnou niečo tají." zhlboka sa nadýchol. "Dúfam, že je v poriadku neprežil by som keby sa mu niečo stane. " cítil som sa ešte horšie za to čo som jeho bratovi spravil. Viem, že Woojin potrebuje objatie ale nedokážem sa hýbať.  Woojin ďalej plakal a ja som sa cítil ešte horšie za to čo som robil. Najprv Hongjong a teraz Woojin. Prečo ma Seungmin podporoval prečo. Tak moc som sa chcel zobudiť tak moc som chcel otvoriť oči ale nemohol som.  Snažil som sa a nakoniec som mal pocit, že sa mi podarilo pohnúť prstom. Woojin sa trochu upokojil. A ja som skúsil znovu a znovu sa mi to podarilo. Neviem ako moc som pohol prstom a či si to Woojin všimol. "Yeosang?" ozval sa Woojin "Yeosang, ja mám pocit, že som už načisto zošalel. Ten prst sa pohol, že áno" sústredil som sa a pohol som s ním znovu. Už nevládzem nevedel som, aké ťažké môže byť hýbanie prstom. "Nie som blázon. Pohol sa idem zavolať doktora a napísať Hongjongovi nech to nerobí" povedal a počul som ho vybehnúť z izby.