Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)

43.Kapitola

Jisungov pohľad 

Od vtedy čo sme sa s Felixom stretli s Minhom tak neprišiel do školy. Nevedel som či sa mu niečo stalo alebo je to kvôli tomu čo sa stalo minule pred tou kaviarňou. No dnes som ho konečne videl vojsť do školy ako vždy so svojou sestrou, ktorá tiež nebola celú tú dobu v škole. Chcel som sa s ním porozprávať ale hneď ako si že stojím pred  dverami školy rozlúčil sa so svojou sestrou a on ide okolo školy vyzerá, že ide dnu zadným vchodom musím ho zastihnúť. Šiel som po plných chodbách až som došiel k zadnému vchodu chvíľu som čakal a potom sa dvere otvorili a stál tam Minho bolo vidno že ma tu nečakal. "Prečo sa mi vyhýbaš?" spýtal som sa "Ja sa ti nevyhýbam" odpovedal a snažil sa odísť. Zastavil som ho a povedal som "Otázka nebola že či sa mi vyhýbaš ale prečo prosím odpovedz" len si povzdychol a zobral ma za zápästie a tiahol ma späť vonku za roh školy kde nikto nechodí. Chvíľu bolo ticho a potom začal. "Chcel som sa vyhnúť tejto konverzácií pamätám si ako si zareagoval vtedy v parku keď som ti to povedal... ticho všetci tak reagujú a potom sa na mňa už nikdy nepozrú tak som ti to chcel uľahčiť" povedal a jeho odpoveď ma zaskočila "Ak ti to stačí tak ja už pôjdem" povedal a tento krát som ho za zápästie chytil ja "počkaj musím ti niečo vysvetliť" zastal ale neotočil sa "čo také" hovoril už trochu otrávene "vtedy v parku ja... ja som ťa nepočul nevedel som čo hovoríš mal som sluchátka a boli moc nahlas dal keď som si ich dal dole počul som iba to preto som to spravil vtedy na tých záchodoch chápem ak sa so mnou už nebudeš chcieť rozprávať. Ja nevedel či ti mám povedať že som ťa nepočul alebo že je to v poriadku nevedel som čo si mi mohol povedať a rozhodoval som sa tak dlho že si nakoniec odišiel. Prepáč že som ti to nepovedal ja som sa cítil strašne trápne" dokončil som pozerajúc sa na zem. Keď som svoj pohľad zo zeme zdvihol tak som si všimol, že Minho je už otočený tvarov ku mne a tak som sa mu pozrel do očí. "je mi ľúto že som ti to nepovedal a chcem ti len povedať že mi môžeš veriť viem že to musí byť pre teba ťažké a chcem ti to uľahčiť." Pokračoval som. "Čo ak ti nechcem veriť? Čo ak sa bojím zase veriť niekomu len pre to aby ma opustil? V čom si iný od ostatných čo to spravili?" pozeral sa mi priamo do očí. "Povedz mi čo mám spraviť aby si mi mohol veriť." Povedal som. "Sám neviem" povedal a sklopil zrak. "Ak to pomôže" začal som "môžem ti povedať môj problém a budeme si rovný" povedal som a znovu sa na mňa pozrel. Zobral som to ako znak aby som pokračoval. Teraz bol rad na mne aby som sklopil pohľad lebo toto nikto nevie a dlho som nevedel komu to povedať tak som sa zhlboka nadýchol a začal som "Vieš ten výmenný študent z Austrálie Chan. No on aj s Felixom, pri ktorom býva spravili konkurz pre raperov a ja s mojím kamarátom sme prišli zistil som že je fakt dobrý na písanie hudby tak sme sa začali viac rozprávať a kedže môj kamarát nemal moc času tak som bol často s Chanom sám a stali sa tak z nás dobrí kamaráti. Raz keď som bol u nich doma s Chanom tak ma poprosil aby som mu z jeho izby doniesol sluchátka keďže chcel lepšie počuť čo sme spravili. Ja som išiel a počul som, že Felix je v sprche. Keďže sme väčšinou dole v obývačke nebol som si istý, ktorá izba je jeho a ako naschvál som najprv otvoril Felixovu chcel som zavrieť dvere ale prišla mu správa. Neviem presne prečo som sa rozhodol prečítať čo to je a nakoniec som prečítal viac ako som mal. Chan bol von z jedným chalanom a bol šťastný ale potom mu vynadal do kúrv a neviem čoho všetkého a Chan sa cítil strašne bolo vidno že mu na ňom záležalo. No dočítal som sa že mu to ten chalan nenapísal z vlastnej vôle a že Felixovi niekto veľmi zvláštny píše a vyzerá to že mu vyhrožuje. Potom som s toho bol mimo a jeho mobil som odložil. Šiel som po sluchátka a vrátil som sa k Chanovi. Nenávidím sa za to že som to čítal a aj za to že som nečítal viac mohol som zistiť čo sa deje alebo si pozrieť číslo, ktoré to písalo neviem ani ako ho má Felix uloženého. Moji dvaja kamaráti majú problémy a ja neviem ako im pomôcť som moc zbabelý aby som niečo spravil bojím sa že ako im poviem že o tom viem tak ma znenávidia." mal som slzy na krajíčku konečne som to niekomu povedal ale on bol ticho. Rýchlo som odbehol na záchod aby som sa upokojil a opláchol som si tvár.  Chvíľu som tam stál opierajúc sa o umývadlo so sklonenou hlavou až do kým som nepočul dvere. Bol tam Minho "Prepáč Jisung máš väčšie problémy ako ja a ja som bol sebec" na chvíľu sa odmlčal "obaja potrebujeme podporu a pomoc a ja ti verím. Verím, že ma neopustíš a, že keď budeš vedieť viac tak ma nebudeš ignorovať" povedal, objal ma a ja som mu objatie opätoval.

Tak tu máte ďalšiu časť plánujem vydávať viac pravidelne keďže teraz mám veľa času ak máte nejaké otázky môžete napísať komentár.❤️❤️