Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)

58. Kapitola

Jacksonov pohľad

Mal som sa tu stretnúť s Woojinom ale neprišiel a ja už musím ísť dnu. Sľúbil mi, že tento rok na psychiatriu príde. Hovoril som mu, že tu si najlepšie precvičí čo sa naučil a zistí ako to reálne funguje. Doteraz nevie dobre predvídať. No nič kašlem teraz na neho idem dnu už ma čakajú. Vošiel som dnu a na recepcii ma už poznali. "Pred izbou 485 ťa už čaká doktorka povie ti niečo o tom pacientovi ale môžem ti povedať, že to nebude ľahké od doby čo prišiel z polície nič nepovedal. Počula som, že niekoho zabil." Povedala. "Ryujin vieš, že nemám rád keď mi hovoríte čo o nich viete pred tým než mi to povedia samy." Zasmiala sa. "Viem viem sorry posledný krát len si dávaj pozor lebo môže byť nebezpečný." Usmial som sa na ňu. "Neboj sa o mňa ja to zvládnem. ale už radšej pôjdem." 

Prišiel som k dverám a ako Ryujin povedala doktorka tam stála a čakala. "Tu si. Konečne. tento krát nejako meškáš. No nevadí viem, že nerád o nich počuješ ale tento je fakt niečo. Zabil niekoľko ľudí a poslali nám ho tu lebo odmieta čokoľvek povedať. Volá s-" Prerušil som ju. "Nehovor daj mi spis a ver mi." Povzdychla si. "Dobre prepáč." Podala mi jeho spis a zaklopal som na dvere aj keď viem, že nedostanem odpoveď chvíľu som počkal a vošiel som dnu. 

Sedel na posteli a pozeral sa do steny. Ani sa na mne nepozrel. "Ahoj." Povedal som a on sa pozrel na mňa. Toto je tvoj spis ale mňa nezaujíma čo o tebe hovoria oni chcem vedieť čo mi povieš ty." Spis som hodil do koša. Musím to zobrať kým odídem aby si to nečítal on. "Jediné čo o tebe viem je to, že nerozprávaš. Neviem ani tvoje meno ani prečo si tu." Bol ticho ale počúval ja som pokračoval. "Ak nechceš nič povedať tak môžeš byť ticho poviem ti o sebe. Som normálny študent ale  zaujímam sa o psychológiu. Volám sa Jackson a chodím na tento krúžok čo robí tento ústav aby mali budúcich zamestnancov. Nebudeš ma tu vidieť často keďže som tu len dnes. Takže je jedno čo sa stane. Chcem aby si vedel, že ja ti budem veriť čokoľvek povieš lebo neviem čo si o tebe myslia iný. Ak nechceš hovoriť môžeme tu sedieť. A aj keď som tu len dnes chodím tu každý rok a poznajú ma. Môžem ti pomôcť ak chceš. Nevyzerá to, že tu chceš byť a si dosť mladý." Teraz som bol ticho ak chce niečo povedať povie. "Vážne si ten spis nečítal?" Nečakal som, že prehovorí tak rýchlo. Vyzerá to ale, že mi neverí. "Nie ani slovo." Povedal som pravdu. "Volám sa Jaehyun." Dobre Jaehyun na priezvisko sa pýtať nejdem. "Dobre Jaehyun si tu bolo to tvoje rozhodnutie alebo ťa tu niekto dal aj keď si v poriadku?" Spýtal som sa. "Takže si to fakt nečítal. Nie som Jaehyun. Som Hyunjin, Hwang Hyunjin. A na  na to čo si sa pýtal nie je taká jednoduchá odpoveď." Zaujímavé vyzerá to, že o tom nechce hovoriť. "Ak chceš tak to čo mi povieš nikomu nepoviem a poviem im, že si bol ticho." Nemyslím si, že povie niečo tak dôležité aby som to musel hovoriť ďalej. "To by si pre mňa urobil?" Usmial som sa. "Prečo by nie?" Spýtal som sa. Zosmutnel. "Nikto ma nevypočul. Nikto mi neveril. Nikomu na mne nezáležalo. Preto som prestal rozprávať. Nemalo to cenu. Nikto pre mňa nič už dlho neurobil." Nechal som ho hovoriť. Musí teraz mať toho dosť čo povedať. "Cítil som sa sám. Myslel som si, že mám kamarátov ale nikto sa ma nezastal. Nikto za mnou neprišiel keď som bol v núdzi." Pozrel sa na mňa a čakal, že mu niečo poviem. "Ak chceš môžeš mi povedať čo sa stalo. Môžem ti povedať, že neviem čo o tebe hovoria a nemám dôvod ti neveriť." Nebol si istý ale nechal som ho rozmýšľať. Nechcem na neho tlačiť. Woojin verí, že to je jediný spôsob ako dostať z niekoho to čo chce. "Nemám čo stratiť. Aj keď mi od asi aj tak nebudeš veriť.  Začalo to lístkom od Jungkooka, ktorý chcel aby som odišiel z intráku. Nemal som kde ísť a tak som spal na lavičke. Niekto ma zobral do auta. Musel to byť niekto mladý bol v škole cez jeho notebook. Bol som tam a strašne som sa bál čo sa stane. Doviezol ma do nejakého domu a zavrel ma v izbe. Bol tam aj jeden chalan, ktorý sa mi páčil a bol som rád, že nebudem sám. Keď som tam bol ľudia s našej školy začali umierať. Bol som rád, že som  nažive. Ten chalan sa poznal s tým čo nás dá sa povedať uniesol. Rozprávali sa niekedy bezo mňa rozprávali. Niekoľko krát ho zmlátil. Bol som s ním celé dni a zbližovali sme sa aspoň som si myslel. Jedného dňa nás pustil. Myslel som si, že to bude najlepší deň môjho života ale bol to ten najhorší. Ten chalan povedal aby som počkal na lavičke kým on po niečo pôjde. Namiesto toho prišla polícia. Povedal im, že som ho uniesol. Polícia ma podozrievala aj predtým ale teraz mali výpoveď. Nepočúvali ma. Čokoľvek som povedal im bolo jedno. Mysleli si, že klamem len pre to, že o únoscovi som vedel povedať len to, že nosil čierne rúško, čiernu šiltovku a všetko oblečenie čierne. Ten chalan sa poznal s mojimi spolužiakmi a mojím spolubývajúcim. To, že ma zavreli bolo aj v správach museli to vidieť. Prečo by tomu verili. Povedali, že som zabil dvoch ľudí, že som postrelil jedného a ešte aj, že som uniesol toho chalana. Nikto za mnou neprišiel. Neprišli sa spýtať či som v poriadku. Neprišli za mnou. Bol som pre nich vzduch. Bol som pre nich nič. Môj spoluväzeň mi neveril ani slovo. Nikto mi neveril. Všetko bolo len kvôli tomu, že som sa zaujímal o to kam zmizol. Ako sa mi mohol páčiť. Ako som si nevšimol, že nie je taký dobrý človek ako vyzerá. Bože ja ho nenávidím posratý Seungmin." Bol veľmi rozrušený. Ale to ma až tak netrápilo zaujímavejšie bolo to meno. "Seungmin? Kim Seungmin." Pozrel sa na mňa. "Áno ako vieš?" Bože chudák chalan. "Poznám ho." V ten moment sklesol. "Úžasné teraz mi už just neuveríš, že som sa vôbec snažil." Zase začal pozerať do steny. "Nie práve naopak. Hyunjin môžem si prečítať ten spis. Potrebujem vedieť čo povedal on." Bol zmätený ale súhlasil. "prečo nie aj tak si to prečítal keď odídeš." Vybral som to z koša a začal som čítať. "Hyunjin vieš Seungmina poznám až moc dobre aby to čo hovorí bola pravda. Verím ti a teraz musím ísť musím nájsť niečo proti nemu. Je dobrý ale nie až tak dobrý. Vždy na niečo zabudne. Nikomu nepoviem čo si mi povedal nie bez tvojho dovolenia dodržím svoj sľub. Tu je moje číslo viem, že raz do týždňa môžete volať. Zavolaj mi v zajtra o 14:20. Nemusíš nič hovoriť  poviem ti čo zistím Seungminovi takéto veci prechádzajú až moc dlho aj vďaka mne. Nedovolím aby zničil život ďalším. A ani tebe. Už musím takže sa zajtra počujeme. Ahoj." 

Hyunjinov pohľad

Dúfam, že neblafuje. Ak je to Seungminov kamarát a chcel iba čo najskôr odísť nebudem prekvapený. Počul som ako ho niekto zastavil. "Odchádzaš skôr? Nič nepovedal že." Tak to som zvedavý čo povie. "Nie mali ste pravdu je to tvrdý oriešok. Nepovedal ani slovo. Radšej ho nechám napokoji." To som nečakal. Možno mi reálne chce pomôcť...  

Dúfam že sa bude páčiť po dlhšej dobe kapitola. Už sa blížime ku koncu. Čo si myslíte, že sa stane. Ako chcete aby sa to skončilo? zaujímajú ma váš názor. :)