Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)

8.Kapitola

Keď som dobehol do školy mal som ešte chvíľu čas a vo dverách som videl Chana s Minohom hneď ako ma zbadal vydal sa mojím smerom "daj mi úlohy a desiatu a máš šťastie že si minule nemeškal dnes budeš v rovnaký čas na rovnakom mieste je ti to jasné" prikývol som "slová" povedal naštvane "áno jasné" povedal som so sklopenou hlavou "vidíš že sa to dá" povedal a potľapkal ma po hlave ako keby som bol jeho pes 

potom som išiel do školy hľadať skrinku 485 keď som ju našiel tak som tam hodil list od minhoa na moju smolu sa za mnou ozval hlas "Čo si to dal do mojej skrinky" otočil som sa a stál tam majiteľ už spomínanej skrinky s číslom 485 "J-ja som l-len" koktal som lebo som nevedel čo povedať "ty si len čo" spýtal sa netrpezlivo "l-len som ti dával list čo ti po m-mne niekto poslal" vykoktal som zo seba "tak niekto a smiem vedieť kto" spýtal sa "povedal že ti to n-nemám hovoriť" povedal som a svoj pohľad som opäť uprel na podlahu "tak povedal takže je to chalan dobre vedieť" išiel bližšie k svojej skrinke "dovolíš" povedal lebo som stál presne medzi ním a jeho skrinkou tak som uhol "mohol by si sa otočiť nepotrebujem aby si vedel môj kód od skrinky" povedal už o čosi prívetivejšie "j-jasné prepáč" otočil som sa počul som ako skrinku otvoril a počul som aj trhanie obálky prešla chvíľa tak som sa opatrne otočil uvidel som Jisunga s papierom v ruke šokovaným výrazom a červenými tvárami keď si všimol že sa na neho pozerám povedal "č-čítal si to?" záporné som pokrútil hlavou Jisung potom poskladal ten list zobral si zošit vytrhol z neho jednu stranu na ňu niečo napísal poskladal to a podal mi to "dal by si toto prosím odosielateľovi a ak ťa môžem poprosiť nečítaj to" prikývol som "nepotrebujem aby to vedel niekto ďalší" dodal no viac menej si to iba zamrmlal pre seba "a mimochodom ako sa voláš ja som Jisung čo už asi vieš a chcem sa ti ospravedlniť že som na teba bol nevrlí ale myslel som si že si jeden z tých čo mi do skrinky hádžu bordel" povedal s úsmevom a natiahol ruko mojim smerom "J-ja som Felix s to je v poriadku nemal si odkiaľ vedieť a akým úmyslom idem k tvojej skrinke" obaja sme sa zasmiali a potriasli sme si rukami v tom zazvonilo a došlo nám že obidvaja meškáme

 po ceste do triedy sme zistili že sme v rovnakej triede keď sme vošli tak sa na nás všetci pozreli mňa ale znepokojil pohľad Minhoa vyzeral že ma chce zabiť na mieste ospravedlnili sme sa učiteľke a sadli sme si na svoje miesta moje bolo v poslednej lavici hneď vedľa tej v ktorej sedel Minho s Chanom Minhovi som nemohol dať lístok teraz lebo by si to mohol Jinsung všimnúť takže si budem musieť Minhoa odchytiť pri východe z triedy.