Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)

56. Kapitola

Woojinov pohľad

Celé dni som rozmýšľal či mám niekomu povedať o mojom podozrení alebo či mám chrániť posledného člena mojej rodiny. A došiel som k záveru, že svoju vlastnú krv nezradím ale spýtam sa ho na to. 

Keď som prišiel domov šiel som rovno k jeho izbe. "Jeongin potrebujeme sa porozprávať." Povedal som a zaklopal som na jeho dvere. "Dobre...tak poď dnu ak chceš." Odpovedal a ja som vošiel dnu. Sedel na svojej posteli. "O čom sa chceš rozprávať?" Spýtal sa nervózne. "Jeongin vieš, že sa v poslednej dobe dejú divné veci. V našom meste miznú a umierajú ľudia v tvojom veku." Odľahlo mu. "Neboj dávam si pozor." Povedal. "No práve preto." Chvíľu som bol ticho. "Jeongin musím sa ťa niečo spýtať a neklam mi." Bez slov prikývol. "Vieš vždy v čase vrážd si bol nevedno kde. Viem keď nie si doma a viem, že si pár krát vyšiel oknom. Tak sa pýtam. Čo si chodil robiť?" Bolo vidno, že ho otázka zaskočila. "Ja... vieš našiel som na škole jedného chalana a vedel som, že by si mi nedovolil ísť zase s niekým von po tom čo sa stalo s... Chanom." Neviem či mu úplne verím. Myslel som si, že má stále rád Chana. "Neklameš mi? Myslel som, že sa ti stále páči Chan." Bol chvíľu ticho a prišla mu na mobil správa a chcel ho zobrať ale nevedel ho nájsť. Postavil som sa a chcel som mu pomôcť hľadať ale keď som otvoril šuflík pri jeho posteli bola tam zbraň a nôž. "Jeongin čo je toto a prečo to tu máš?" Stuhol. "J-ja.." Prerušil som ho. Učili sme sa na krúžku ako z ľudí dostať pravdu. Obviniť ich z horšej veci než si myslíte, že spravili a oni sa priznajú k tomu čo chcete. Je to trochu nebezpečné ale viem, že mne by nikdy neublížil. "To ty si ich zabil, že hej. Ty si zabil tých nevinných ľudí." Zrazu mi skočil do reči a vytrhol mi ten nôž z ruky. "Nevinných nerob si zo mňa srandu. Sám dobre vieš aký parchant bol Jungkook." Toto som nečakal ale priznáva sa takže to funguje. "A čo taký Hongjong. On si to zaslúžil? Nič nikomu nikdy nespravil." Zasmial sa. "Spravil najväčšiu chybu svojho života. A to je to, že odpustil Yeosangovi. Yeosang si zaslúži trpieť za to čo spravil. Zaslúži si mať zlomené srdce. Zaslúži si aj omnoho horšie ako to čo som spravil. S ním ešte mám plány." Spravil toho viac než som si myslel musím zistiť či ešte niečo tají. "A prečo nie Chan to kvôli nemu si preplakal pár nocí preč-" Začal kričať. "NECHAJ CHANA NA POKOJI NIČ NESPRAVIL" Zhlboka sa nadýchol. "Chan si nezaslúži to čo sa stalo. Nič nie je jeho vina. "Ale však-" Skúsil som zase niečo povedať. "Neprerušuj ma Chan mi nič nespravil. Jeden človek ma donútil poslať mu správu aby som mu zlomil srdce. Nechápal som prečo ale potom mi poslal 2 slová, ktoré mi úplne stačili k tomu aby som si vymyslel plán. Tie 2 slová boli Lee Felix. To on je dôvod prečo nie som s Chanom. On je problém. Ale keď nebude Felix, nebude problém. To bola jedna z najlepších myšlienok, ktoré som kedy mal. Zbavím sa Felixa zbavím sa problému." Dobre toto už sa vymyká kontrole. "Jeongin ukľudni sa a počúvaj ma chvíľu." Musím ho ukľudniť prehnal som to. "Ja som kľudný. Som najkľudnejší ako som kedy bol. Nepotrebujem tvoje pojebané rady." Povedal. "Jeongin počúvaj ja si nemyslím, že Felix si to zaslúži-" Zas ma prerušil. "Že si to nezaslúži. Ublížil mi a teraz ja ublížim jemu je to len fér. Prečo si zastávaš jeho viac ako tvojho brata. Prečo čo ma nemáš rád nezáleží ti na mne-" Tento krát som ho prerušil ja. "Jeongin tak to nie je a ty to vieš." Moje slová sa mu nepáčili. "Nie a ako potom. Lebo to vyzerá že-" Musí sa ukľudniť. "Jeongin zamysli sa vieš predsa, že-" Začal sa usmievať. "Viem že si môj "milovaný" braček. Keby si ma mal rád tak mi pomôžeš ale ty-" Musím toto ukončiť. "Jeongin nie ja sa ti snažím pomôcť-" Zase začal kričať "NESKÁČ MI DO REČI. Vôbec ma nepočúvaš snažím sa ti vysvetliť, že-" Ja som toto začal a musím ho teraz ukľudniť. "Jeongin som tvoj starší brat-" Strácal nervy. "No a čo, že si môj starší brat ty nechápeš, že-" To bola posledná kvapka. "BUĎ UŽ TICHO." Zakričal a cítil som bolesť v ľavej časti hrudníka pozrel som sa  a... a on ma bodol. Pozrel som sa na neho a bol v šoku. Rukami si zakrýval oči a vydesene na mňa pozeral. Chytil som sa za ranu a začala sa mi točiť hlava. Kurevsky to bolelo. "Jeongin..." Povedal som čo najhlasnejšie to išlo ale bol to iba šepot. Spadol som na zem a potom už iba tma...