Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)

41.Kapitola

Hongjongov pohľad
Už sú to 4 dni čo je Yeosang v kóme a ja tu pri ňom celé dni sedím je mi jedno že je nejaká škola a je mi jedno čo na to povie môj otec keď sa vráti Yeosang je mi prednejší.
"prepáč Yeosang, prepáč že som taký idiot ja viem že si sa zmenil vedel som to aj v ten deň zabudol si si pro mne mobil a ja som sa tam snažil nájsť niečo niečo čo by ma uistilo že si hovoril pravdu. Ja som sa tak bál že ťa stratím nechcel som tomu veriť že by si mi to urobil ale zároveň som nevedel či ti môžem veriť. Nakoniec som našiel správy s tvojím starým kamarátom Seungminom a už viem že si s tým prestal prepáč že som sa ti hrabal v správach a prepáč že som idiot a neveril som ti Yeosang neviem čo budem robiť ak sa nepreberieš bez teba nemá zmysel žiť bože prečo som taký idiot ako som si o tebe čo i len na sekundu mohol myslieť niečo tak hrozné dúfam že mi to odpustíš ak sa preberieš nie nie keď sa preberieš správne keď sa preberieš doktor predca hovoril že to bude v poriadku musíš sa prebrať že?! Nenechal by si ma tu na tomto svete samého že nie." začal som plakať takto sa Yeosangovi ospravedlňujem celú dobu ako keby ma mohol počuť aj keď sa mi chcelo spať nedokázal som žiť s tým že je to moja vina prečo tu takto bezchybne leží len a len moja chyba...

Woojinov pohľad
Hongjong je v nemocnici už 4 dni bojím sa o neho snažil som sa ho odtiaľ dostať ale bezvýznamne tak som sa rozhodol že sa nejako odreagujem a že pôjdem s Jeonginom do kina ale keď sme boli v aute tak mi volali z nemocnice nech idem po Hongjonga že celú dobu nespal a že si začína takto kaziť aj svoje zdravie.
"Jeongin prepáč odložíme to na inokedy volali mi z nemocnice nech idem po kamaráta ktorému pred pár dňami postrelili priateľa a odmieta odísť" len mlčky prikývol. Vošli sme do nemocnice a šiel som rovno do izby 855 po Hongjonga. Otvoril som dvere pustil som Jeongina, ktorého ale zamrazilo vo dverách až teraz mi došlo že tam vlastne leží Yeosang ten čo mu ublížil. Po chvíli sa predsa len pohol a postavil sa do kúta musím sa s ním potom porozprávať ale teraz je prednejší Hongjong, ktorý sa na mňa uplakaný pozrel "Hongjong poď ideme domov nie nieje odpoveď potrebuješ to" povedal som výrazne "ale Woojin čo ak sa preberie a bude tu sám bude si myslieť že ho nemilujem" namietal "nie Hongjong ideme domov a to je koniec debaty potrebuješ sa vyspať a najesť rozumieš ešte si ublížiš nedostatkom spánku a čo potom Yeosang sa preberie a ty nebudeš tu lebo budeš sám takto ležať spamätaj sa a navyše ak sa čokoľvek stane zavolajú ti to dobre vieš" už bol ticho stále s tým úplne nesúhlasil ale mne to bolo jedno zobral som ho za ruku a ťahal som ho von" Woojin kým ho dostaneš do auta ja si idem kúpiť nejakú vodu nie je mi dobre" povedal potichu Jeongin "dobre počkáme ťa" usmial som sa a ťahal som Hongjonga do auta stále protestoval ale nemal silu keďže nespal a skoro nejedol.

Yeosangov pohľad
Počul som všetko. Každé jedno Hongjongovo slovo. Lámalo mi srdce to že si dával za vinu moju detskú hlúposť nebola to jeho vina a som rád že mi už verí je mi jedno že čítal moje správy nič pred ním neskrývam ale cítim sa strašne ležím v temnote nemôžem sa ani pohnúť a počujem lásku môjho života plakať kúsok odo mňa kvôli mne a ja nemôžem nič urobiť keď sa budem môcť hýbať okamžite ho objímem a poďakujem mu cítil som sa strašne keď tu pri mne bdel a celú dobu sa iba ospravedlňoval, hovoril o našich zážitkoch a plakal. Bol som rád keď prišiel Woojin a odtiahol ho počul som ho protestovať. Ale to čo sa stalo potom ma bude teraz mátať ešte dlho.
Po tom čo odišli som počul ako sa otvorili dvere myslel som že to je sestrička, ktorá prišla skontrolovať či je všetko v poriadku ale bol to niekto iný nepoznal som jeho hlas no aj tak mi prišiel tak známi. Viac ma ale znepokojili slová ktoré vyšli z jeho úst "Pozrime sa na teba Yeosang takto bezmocne tu ležíš stačilo by potiahnuť jeden kábel a bol by tvoj koniec verím že by nezniesol pocit viny že keby tu zostal tak by ťa nikto neodpojil žil by si a nakoniec by sa sám zabil ale tak to nebude. Bude ho bolieť viac ak ťa stratí keď budete spolu a bude si istý že ho miluješ a budete spolu šťastný no nie a presne to sa stane počkám si kým sa preberieš a kým budeš prežívať tie najkrajšie chvíle s tvojím milovaným a potom... Potom ucítiš čo je to utrpenie" zasmial sa a počul som už len zatvorenie dverí.