Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)

3.Kapitola

Keď som zistil že fakt neodpíše (tak že som čumel na mobil dobrých 10 minút), tak som sa rozhodol že pôjdem do kaviarne kam sme zvykli chodiť vždy spolu lebo mi vyhladlo a nudil som sa . Keď som tam prišiel jeden z čašníkov mi venoval divný pohľad čož je divné lebo vždy keď sme tu prišli so Seungminom tak sa na nás usmial. Ignoroval som to a šiel som si sadnúť. Po chvíli prišiel už zmienený čašník a povedal "čo si dáte mladý pán?" zamyslel som sa a povedal som "čokoládový koláč a kávu ďakujem " s úsmevom sa otočil a išiel mi spraviť kávu ale jeho úsmev bol iný ako zvyčajne bol taký umelý netrvalo to ani 5 minút a už aj niesol moju objednávku. Keď to položil na stôl nesmelo povedal  "môžem sa vás niečo spýtať" bolo na ňom vidno že je nervózny "samozrejme aj tak som tu sám ak chcete môžete si prisadnúť ak si to dobre pamätám za chvíľu sa vám aj tak končí zmena" povedal som a obaja sme boli z toho v šoku ani jeden z nás takú odpoveď nečakal ja som nečakal že dokážem niečo také povedal aj keď som skoro úplný asociál a on asi nečakal že mu vôbec povolím niečo sa spýtať keď sa z toho šoku spamätal tak si prisadol a povedal "ďakujem pane ďakujem veľmi pekne nečakal som tak prívetivú odpoveď" povedal a mne začalo vadiť to že mi vyká "nemáte za čo a prosím vás môžeme si tykať je mi divné vykať niekomu v mojom veku pri priateľskom rozhovore ja som Felix" povedal som zase šokovaný svojimi vlastnými slovami a natiahol som ruku aby sme si mohli potriasť rukami. "Samozrejme budem rád keď si budeme tykať a teší ma Felix ja som Hyunjin" povedal a potriasli sme si rukami vyzeralo to tak že sa viac uvoľnil a čo som rád lebo bol nervózny ako keby som policajt. "Čo si sa chcel spýtať? " povedal som keď bolo už dlhšiu chvíľu ticho "no ja ummm ja ja som sa chcel spýtať na tvojho kamaráta lebo ste tu vždy chodili spolu a dlhšie ste tu neboli a teraz si prišiel sám tak som sa chcel spýtať že či je všetko v poriadku lebo si taký skleslí" povedal nervózne, usmial som sa a odpovedal som "no dlhšie  sme tu neboli preto lebo sme skúšali iné kaviarne a teraz som tu sám lebo Seungmin je nezvestný" povedal som smutne "oh to ma mrzí nechcel som" začal sa hneď ospravedlňovať "to je v poriadku nemal si to odkiaľ vedieť ak doma nemáš televízor" keď som to povedal bol rád že mi to nevadí "no ja nemám televízor lebo bývam na intráku ale prečo by mu to niekto robil" povedal a frustrovane sa chytil za čelo. "neboj sa bude to v poriadku a keďže nemáš televízor môžeš mi dať tvoje číslo a ja ti môžem napísať keď sa niečo v tom prípade zmení lebo vyzeráš na človeka ktorému na Seungmiovi záleží" usmial som sa a podal som mu môj telefón. Potom sme chvíľu kecali a on začal úplne šalieť keď som mu povedal že som z Austrálie lebo vraj sa mu tam strašne páči a niekedy by sa tam chcel pozrieť. A takto plynul čas až Hyunjin musel odísť a keď som konečne prišiel domov hodil som sa do postele a v tú chvíľu mi bolo jedno že potom večer nezaspím bol som unavený poznávanie nových ľudí ma vždy unaví.