Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)

42.Kapitola

Seungminov pohľad

"poď sem" Povedal Changbin tak som šiel za ním. Keď som vyšiel z miestnosti zavrel dvere a bez slova pokračoval ďalej. Šiel som za ním a keďže ma ticho už nudilo tak som sa spýtal "Čo po mne chceš?" Zastal otočil sa a povedal "Chcem aby si prestal, Hyunjin si to nezaslúži je tu len preto že je dobrý človek na rozdiel od teba Seungmin nechaj ho žiť šťastný život." Uškrnul som sa "Čo ak nie hmm. Čo spravíš potom?" povedal som a pozrel som sa mu priamo do očí. "Poviem Hyunjinovi čo si zač a rovno to poviem aj Felixovi a keď budem v tom prečo to nerozoslať aj po sociálnych sieťach aby to vedeli všetci." Povedal neprerúšajúc oční kontakt "A čo keby sa dohodneme takto Changbin dobre vieš, že ma raz musíš pustiť a keď sa to stane tak ja môžem bez problémov zavolať tvojmu bývalému šéfovi ,že aký si nám kvietok a čo sa stalo keď si "umrel" to by bola zábava nemyslíš" víťazne som sa usmial "čo chceš?" Spýtal sa tentokrát on "niečo veľmi prosté nechám ti tvojho Felixa keď ti na ňom tak moc záleží a ty... ty mi necháš hyunjina, nebudeš mi brániť v ničom čo mu spravím, nebudeš ho nejako varovať, nepomôžeš mu potom čo s ním skončím a teraz mi nebudeš pred ním kaziť môj imidž bezbranného uneseného Seungmina. Dohoda?" povedal som a nastavil som ruku aby mi ju potriasol (nie je tu koronavírus takže oni môžu) a on ju prijal. "Ešte niečo viem že to spravíš veľmi rád ale mohol by si mi dať monokel alebo niečo nech mám čo povedať Hyunjinovi" spýtal som sa "S radosťou" povedal a poriadne mi vrazil až som videl dvojmo. 

Hyunjinov pohľad 

Bál som sa o Seungmina čo ak mu ublíži kvôli mne. Snažil som sa odpočúvať o čom sa rozprávali ale boli moc ďaleko na to aby som počul o čom sa rozprávajú. Potom prestali už aj vzdialené hlasy a po chvíli bolo počuť blížiace sa kroky.  Otvorili sa dvere a Seungmin vošiel po svojich to som bol rád až do kým sa ku mne neotočil tvárou, ktorá bola od krvi a mal aj poriadny monokel. "Čo sa stalo Seungmin prečo ti to urobil?" spýtal som sa a videl som ako moje slová viac naštvali toho týpka. "O-on to urobil l-lebo sa mu nepáčilo ž-že ma má stále niekto rád m-myslel si ž-že na mňa už všetci zabudli že kto by sa p-pamätal na taký kus h-hovna ako som ja" povedal a potom začal hlasno vzlykať. Prišiel som k nemu a objal som ho chudák chlapec ani nevie ako moc mi na ňom záleží. Dúfam že sa s tohoto dostaneme živí. Nezaslúži si takýto prístup nikomu nikdy nič nespravil. Rozmýšľal som a on mi zatiaľ ďalej vzlykal do ramena. Začal som ho hladkať po chrbte dúfajúc že tam nemá žiadne modriny. "Ď-Ďakujem Hyunjin ž-že si tu pre mňa" potichu povedal a na chvíľu sa odmlčal "Ďakujem že s-si na mňa nezabudol." 

PROSÍM PREČÍTAŤ

Tak po veľmi dlhom čase tu máte novú časť a rada by som sa v prvom rade ospravedlnila za to že ste museli tak dlho čakať a zároveň sa by som sa chcela  spýtať či chcete vôbec pokračovanie tohto príbehu a ak áno chcete tam aj rozvinúť príbeh Hongjonga a Yeosanga alebo sa mám sústrediť len na Felixa a ostatných zo Stray kids. Ak chcete môžete aj napísať ako zvládate karanténu rada si prečítam ako to zvládate. Ďakujem všetkým čo dajú komentár a ešte raz sa ospravedlňujem za to čakanie.