Felixov pohľad
Včera keď som sa zobudil som si prečítal čo som napísal Changbinovi a ľutujem toho. Čo ak im ublížil nič mi od vtedy neodpísal. Celý deň som včera čakal na správu. Nechcel som mu napísať, že som bol opitý ak by ich mal reálne v pláne pustiť ale nemyslím si, že sa to stane. Jisung mi včera hovoril ako sa ho pýtali vraj z toho podozrievajú Hyunjina. Nepoznal som ho ale Jisung hovorí, že to on byť nemohol. Dnes som sa dohodol s Woojinom a Jisungom nech prídu. Potrebujem sa s nimi porozprávať. Woojin povedal, že zoberie svojho brata lebo ho nechce nechávať samého lebo posledné dni je len zatvorený vo svojej izbe. Teraz čakám kým prídu. S Chanom som sa dohodol, že nemusí byť s nami v obývačke ak nechce.
Teraz sedím na sedačke a čakám kým zaklopú. Po chvíli som počul klopanie. Postavil som sa a šiel som otvoriť dvere. Keď som ich otvoril bol tam niekto koho som nečakal. "Seungmin." Povedal som a objal som ho. Som veľmi rád, že je v poriadku. "Felix, ani nevieš ako si mi chýbal." Objímali sme sa ešte chvíľu a potom som sa odtiahol a pozval som ho dnu. "Seungmin ja neverím, že ťa vidím. Myslel som, že ťa už neuvidím." Zasmial sa. "Tiež som už ani nedúfal, že sa odtiaľ dostanem." Sadli sme si. "Musíme ísť na políciu Seungmin, musíme to nahlásiť." Začal som panikáriť. "Neboj Felix už som tam bol včera prespal som tam a potom sa ma spýtali či mám kde ostať. Tak sa chcem aj spýtať či môžem spať pri tebe keďže nechcem spať v dome sám." Pozrel sa na mňa prosebnými očami. "Samozrejme, že môžeš ostať len budeš musieť byť tu na gauči lebo v hosťovskej izbe mám študenta z Austrálie." Bolo na ňom vidno, že je v šoku. "Je tu môžem ho spoznať." Spýtal sa nadšene. "Áno, je tu len je už teda Changbim vo vezení?" Spýtal som sa otázku, ktorá ma celú dobu trápila. "Changbin nič neurobil on bol ako ja len on je tam na furt. On sám má nejakú svoju minulosť a je pre neho najlepšie tam ostať. Hyunjin bol ten čo ma uniesol." Povedal, celú dobu sa mi pozeral do očí. Bolo vidno, že sa mu o tom ťažko rozpráva. "No vidím, že je to ešte skoro. Idem po Chana nech ho spoznáš." Povedal som a išiel som zaklopať na Chanovu izbu.
"Áno" ozvalo sa z vnútra. "Poď do obývačky chcem ti niekoho predstaviť." Povedal som a vrátil som sa k Seungminovi. Po chvíli prišiel a bolo ticho, ktoré som prerušil. "Toto je Seungmin toto je Chan, študent z Austrálie, a Chan toto je Seungmin môj kedysi jediný kamarát." Predstavil som ich. Podali si ruky. "Teší ma." Povedali obidvaja. Bolo zase ticho, ktoré tento krát prerušilo klopanie. Otvoril som dvere a boli tam Jisung, Woojin a Jeongin. Pozval som ich dnu a keď si všimli Seungmina hneď sa spýtali. "Kto to je Felix?" Povedal Woojin a ukázal na Seungmina. "To je Seungmin hovoril som vám o ňom." Odpovedal som nadšene. Musím povedať Jisungovi čo mi povedal Seungmin aby neobraňoval vinného. "Jisung vieš..." Odmlčal som sa. "Polícia mala pravdu Seungminov únosca bol Hyunjin." Vedel som, že nebude šťastný. "Čo? Nie Felix to nie je možné. Neviem akého Hyunjina tuto Seungmin myslí ale nebol to môj spolubývajúci. Možno sa mýli predsa len bol unesený mohli mu niečo nahovoriť." Povedal Jisung veľmi rozhorčene. Chcel som niečo povedať ale Seungmin ma predbehol. "Jisung ja viem čo som videl je mi to ľúto ale som si istý tým čo som videl." Povedal Seungmin prekvapivo pokojne. Woojin sa len pozeral na to čo sa deje a rozmýšľal. Jeongin bol na mobile. Chan sa pozeral do zeme viditeľne sa necítil príjemne v tejto situácií. "Felix vieš myslím, že by som ti toto už mal povedať vieš Yeosang mi povedal, že Seung-" Začal Woojin hovoriť ale Jeongin ho prerušil. "Woojin hyung, nemáš dnes náhodou ten psychiatrický krúžok? Ak chceš stihnúť aj ísť za Yeosangom tak by si už mal ísť inak to nestihneš." Pripomenul mu Jeongin, Woojin si vybral mobil a pozrel sa na čas. "Máš pravdu. Sorry Felix niekedy ti to ale poviem teraz musím ísť." Ospravedlnil sa Woojin a odišiel. "Jisung, každopádne bez toho aby sme riešili či to bol Hyunjin alebo nie. Hyunjin je vo väzení a povedal mi aby som vám odkázal, že vás nechce vidieť nechce aby ste ho chodili navštevovať. Chce byť sám." Povedal Seungmin. "Dobre nechám mu čas musí byť veľmi zmätený." Povedal Jisung teraz už pokojne. "Ja idem hore." Povedal Chan a odišiel. Chvíľu bolo ticho ale po chvíli keď sme zmenili tému sme sa začali rozprávať. Nakoniec sme si pozreli film všetci spolu. No až na Jeongina, ktorý odišiel keďže okrem svojho brata skoro nikoho z nás nepoznal. Som rád, že konečne spoznali Seungmina a, že sa vrátil. Neverím, že Changbin je tiež len unesený ale teraz ma trápi, že čo také mohol spraviť, že mu je lepšie kdekoľvek bol Seungmin.
Na koniec kapitoly sa chcem spýtať. Kto si myslíte že je za tým všetkým? Zaujímalo by ma to. A chcem vám povedať, že ak by sa ktokoľvek z vás chcel naučiť písať a čítať po kórejsky stačí mi napísať správu a ja vás to môžem naučiť.
YOU ARE READING
Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)
Fanfiction*krátke kapitoly* Ráno ma zobudil príchod správy tak som zobral mobil že kto mi to píše koho zabijem Neznáme číslo: Ahoj Felix včera si šiel s tým Seungminom do kaviarne a nepáčilo sa mi ako z teba nemohol odtrhnúť oči lebo tak sa na teba môžem poze...