Jisungov pohľad
Dnes v škole ma zavolali do riaditeľne. Myslel som, že je to pretože som meškal pomaly každý deň, no keď som vošiel tak tam stála polícia. Nevedel som čo sa deje tak som zatvoril dvere a bezslova som stál. "Jisung poď, sadni si, neboj sa len sa ťa chcú niečo spýtať." Povedal riaditeľ a ukázal na stoličku. Sadol som si a pozrel som sa na jedného z policajtov. "Tak Jisung ty si bol Hyunjinov spolubývajúci však" Spýtal sa. "Áno." Nevedel som prečo sa pýta. "Môžeš nám potvrdiť, že sa nepoznal s Kim Seungminom." Zamyslel som sa, to je ten Felixov kamarát nie? "No, nemyslím si, že ho poznal. Pár krát spomenul, že ho videl v kaviarni kde pracoval ale to je všetko." Zapisoval si čo hovorím. "Je možné, že ho stalkoval?" Pýtal sa ďalej. "Ako, áno pýtal sa ma ako sa volá aby ho našiel na instagrame a tak aby ho mohol sledovať ale nič iné takže by som to nenazval priamo stalkovanie skôr len crush." Povedal som, nevedel som kam stým mieri. "Ale ako si hovoril keď si nám hlásil jeho zmiznutie tak mal v skrini Seungminove fotky a ty si o tom nevedel. Je možné, že to pred tebou skrýval alebo si si to nevšimol." Zamyslel som sa. "Môžem sa spýtať kam s týmto mierite." Spýtal som sa lebo jeho otázky sa mi prestávali páčiť. "Vieš Jisung máme podozrenie, že ten tvoj kamarát nie je tak svätý ako na prvý pohľad vyzerá. Je možné, že práve on je zodpovedný za to čo sa stalo." Neveril som vlastným ušiam. Nebol to Hyunjin. Už som chcel povedať o tých správach na Felixovom mobile ale nemal som čo povedať. Neviem čo presne sa deje ale polícia nepomôže.
Teraz sedím na izbe, na ktorej som sedával z Hyunjinom, ktorý je teraz nazvaný vrahom. Rozmýšľam som ako môžem dokázať, že Hyunjin je nevinný. Dúfam, že nemajú nejaký "dôkaz" aby ho zavreli keď ho nájdu. Prišla mi správa, tak som sa pozrel na mobil a zistil som, že už je večer.
Chan
jsiung co robis
Jisung
Volám sa Jisung ale ok
Nerobím nič
Prečo sa pýtaš?
Chan
nuídm sa
co mam robut
Jisung
Si opitý
Chan
len kusik
Jisung
Bože som zvedaví ako zajtra zvládneš školu
Už neodpísal asi zaspal. Chalan bude zajtra mať ťažký deň. Nechcel by som sa zaoberať s bolesťou hlavy.
Hyunjinov pohľad
Seungmin a vrátil a povedal, že mu to odprísahal ale, že pôjdeme až ráno lebo v noci nemáme kam ísť. Súhlasím neviem kde by som spal keďže na intrák sa vrátiť nemôžem s políciou za chrbtom. "Povedal, že nás ráno zavezie k mestu aby sme nepovedali kde sme boli" povedal Seungmin. "Dobre aj tak by som sa nevedel dostať späť. " Povedal som.
Ráno
"Vstávajte vy dvaja alebo nikam nejdete." Zobudil nás. "Dobre dobre už ideme" povedal som. Po chvíli sme sa prebudili, pozeral sa na nás celú dobu a keď sme odchádzali tak nám dal šiltovky a rúška ako mal aj on. "Aby vás nepoznali" Chvíľu sa odmlčal. "A nezabudnite na našu dohodu. Ak ju porušíte tak nebudem váhať a oboch vás odstrelím" Pripomenul nám. "Dobre" povedal som spomínajúc si na to čo sa stalo keď som bol ticho namiesto odpovedania. Aj keď si nemyslím, že by ho to teraz trápilo. Vyšli sme von. "Pozerajte sa do zeme a neskúšajte nič" Povedal. A tak som aj urobil nechcem ho naštvať. Sadli sme si do auta zavrel dvere a sám si sadol. "Teraz ma počúvajte obidvaja dáte hlavy dole ku kolenám, ak uvidím, že sa snažíte zistiť kde sme tak zastavím a odstrelím vás rozumiete" Seungmin tento krát nezostal ticho a so mnou povedal "áno".
Po asi hodine ma strašne bolel krk ale zatavili sme a povedal "Sme tu môžete vystúpiť". Zdvihol som hlavu a vystúpil som. Chcel som niečo povedať ale nevedel som čo. Keď vystúpil aj Seungmin tak odišiel. "Tak kam ideme" spýtal som sa. "Neviem ako ty ale ja som celkom smädný a keďže mi vrátil peňaženku tak nám môžem niečo kúpiť" Navrhol Seungmin. "Byť tebou by som ostal tu v neďalekom parku nech ťa náhodou nepoznajú. Potom môžeš ostať pri mne." Usmial som sa "Ďakujem počkám tam na teba" Povedal som a vybral som sa smerom ku parku.
Seungminov pohľad
Nešiel som do obchodu. Policajná stanica je za rohom. Idem tam. Viem kde sme boli a aj na aké meno je napísaný ten dom. Po chvíli som tam bol. "Pomôžem vám?" spýtal sa policajt čo šiel zrovna okolo a ja som si zložil šiltovku a rúško. Pozrel sa na mňa v šoku. A zakričal na ostatných, ktorý sa okolo mňa zbehli. Po pár minútach chaosu som sedel vo vypočúvacej miestnosti. "Seungmin vieš nám povedať, kto ťa uniesol? Vieš meno alebo ho aspoň popísať?" pýtal sa. "Viem jeho meno a viem aj kde je." Povedal som. "Tak hovor" povedal ten policajt. "Volá sa Hwang Hyunjin a je tu v parku za rohom v rovnakej rúške a šiltovke ako som mal ja"
Tak po dlhšej dobe tu máte novú kapitolu.
YOU ARE READING
Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)
Fanfiction*krátke kapitoly* Ráno ma zobudil príchod správy tak som zobral mobil že kto mi to píše koho zabijem Neznáme číslo: Ahoj Felix včera si šiel s tým Seungminom do kaviarne a nepáčilo sa mi ako z teba nemohol odtrhnúť oči lebo tak sa na teba môžem poze...
