Killer ~Changlix~ (DOKONČENÉ)

61. Kapitola

Jisungov pohľad

To čo povedal ma aj trochu zranilo. Fakt si myslí, že mi na ňom vôbec nezáleží. Snažil som sa. Od začiatku sa mi niečo nezdalo na tom Seungmin povedal. Hneď som aj šiel na stanicu sa spýtať či tam nie je povedali, že ho vypočúvajú a nech prídem o týždeň čakal som. Keď týždeň prešiel šiel som sa spýtať či ho môžem ísť navštíviť. Povedali, že tam nie je, že bol niekam presunutý. Nechceli mi povedať kam aj keď som sa snažil. Spravil by som čokoľvek len aby som ho šiel pozrieť nikdy som si nevšimol ako moc pre mňa znamená. Okrem neho som mal iba Changbina s ktorým sa síce poznám dlhšie ale viem, že mi niečo tají aj keď ja  mu vždy hovorím všetko on mne skoro nič. A aj keď sa mi snažil vždy pomôcť. Aj ma zoznámiť s Minhom a tak. Vždy vedel o všetkých všetko. Vedel presne kto kde kedy bude. Pýtal som sa ho ale on to vždy zahovoril. Za to Hyunjin mi veril dosť na to aby mi všetko povedal a ja som veril jemu. Na čo to myslím stále mu verím. Na rozdiel od Changbina on tu pre mňa bol, keď som mal zlé dni aj keď sa mi smial vždy keď som sa pred Minhom strápnil potom ma vždy upokojil. A teraz chce len takto odísť? "Jisung?" Niekto mi lúskal pred nosom. Bol to Jackson skoro som zabudol, že som ho pozval do mojej izby nech nesedíme len tak na chodníku. "Stalo sa niečo?" Spýtal sa. "Hyunjin... on odišiel." Zamyslel sa. "Hyunjin... Hwang Hyunjin." Prikývol som. " Kedy odišiel?" Spýtal sa naliehavo. "Len teraz. " Povedal som a on sa rozbehol. Nevedel som, že sa poznajú. Ako by som to aj vedel Jacksona som stretol len dnes. 

Hyunjinov pohľad

Už som bol skoro von no v tom som za sebou počul niekoho bežať. Dúfal som, že to nie je Jisung nech mi toto nerobí ešte ťažšie. "Hyunjin!" To nebol Jisung. Otočil som sa. Bol to Jackson. Počkal som kým ku mne príde. "Čo tu robíš?" Spýtal som sa. "Bol som s Jisungom." Má tendenciu poznať ľudí čo mi najviac ublížili najprv Seungmin a teraz Jisung. "Hyunjin prosím neodchádzaj." Zase som mal môj výraz bez emócií, ktorý mám v poslednej dome až moc často. "Prečo nemám mu už čo povedať. Nechcem počúvať jeho klamstvá." Jackson sa zamyslel. "Tak takto. Teraz sa vrátime späť a porozprávaš sa s Jisungom. Dnes som ho stretol a z toho čo mi povedal viem, že potrebuje niekoho komu sa môže posťažovať. Rád by som pomohol a to je dôvod prečo som prišiel ale ja ho nepoznám tak dobre ako ty. A viem, že aj ty by si sa mu chcel určite vyrozprávať. Bývali ste spolu musíte si byť blízky. Ak sa ti to nebude páčiť odídeme a ja ti aj pomôžem s taškami. Jediné čo od teba žiadam je 15 minút." Povzdychol som si. Som mu dlžný poďakovanie a toto je to najmenej a má pravdu. Aj keď sa mi uľavilo keď som mu to povedal je to iné ako keď to poviete niekomu čo vás pozná čo vás chápe, komu nemusíte vysvetľovať čo tým myslíte. "Dobre 15 minút, že si to ty."

Jisungov pohľad

Nervózne som sedel na posteli. Zase sám ale tentokrát bola prázdnota väčšia už tu neboli Hyunjinove veci, po ktoré by si jedného dňa musel prísť. Už po ne bol a potom odišiel. Áno Minho je pre mňa môj vysnívaný princ ale Hyunjin bol ako brat, ktorého som nikdy nemal. Vždy ma držal v realite. V tom som počul klopanie na dvere. Otvoril som a bol tam Jackson už som šiel byť sklamaný ale hneď za ním bol Hyunjin. "Prehovoril som ho dá ti 15 ja idem po jedlo čo sme si objednali. Usmial sa a pustil Hyunjina dnu aj s jeho taškami. Sadol som si na posteľ a bol som nervózny. Nevedel som čo povedať. Nevedel som či ho môžem objať. V tom ma objal on. "Aj ty si mi chýbal." Objal som ho späť. "Kde si bol Hyunjin? Ja som ťa chcel ísť navštíviť už, keď ťa vypočúvali ale nechceli ma pustiť a povedali nech prídem o týždeň ale potom mi povedali, že ťa presunuli. Kde si bol?" Pýtal som sa ustráchane. "V psychiatrickej liečebni." Povedal a hneď aj zosmutnel. "č-čo si tam robil? Však ty si v poriadku. Si v poriadku, že hej?" Usmial sa po prvýkrát po dlhej dobe. "Už som v poriadku vďaka tebe a Jacksonovi. Po tom čo ma vypočuli som sa strašne bál. Predtým ma uniesli a potom ma zradil ten chalan čo tam bol so mnou. Seungmin o ňom som ti hovoril, že rád chodí do tej kaviarne, kde som pracoval. Potom čo ma zatkli som sa cítil tak osamote. Všetci ma brali za vraha. A keď si sa neukázal myslel som, že si myslíš to isté a vtedy som si povedal, že nemá cenu hovoriť ak mi aj tak nikto neverí. Do liečebne ma dali preto aby som konečne niečo povedal a aj preto, že sa báli, že chcem spáchať samovraždu..." S Hyunjinom sme sa ďalej takto rozprávali a po chvíli prišiel Jackson. Dal nám jedlo a potom, keď videl, že sme sa uzmierili odišiel.

Už som Vám hovorila ako moc som dnes umrela? normálne to až nie je možné... HELP ME