Memories: Lost

Prológ~

Zdravím, moje meno je Park Jimin, pokiaľ by to vôbec niekoho zaujímalo. No čo už.

Už dva roky chodím na strednú školu do Daegu, kde som sa presťahoval z Busanu.

Prvý rok ma tu šikanoval jeden chalan. Min Yoongi. Jediné pozitívne na tom bolo, že po určitom čase ma nemohol mlátiť nik iný. Iba on.

Ak ma aj niekto zbil, vrátil mu to a potom mi ublížil ešte viac.

Min Yoongi nemal a stále nemá rád keď sa niekto dotkol niečoho čo je jeho.

A ja som bol jeho handra na mlátenie.

Ale teraz je to úplne iné.

Raz ma odtiahol na vécka nejaký chalan a zmlátil ma skoro do bezvedomia, keď ho odomňa niekto zrazu odtiahol.

Ten niekto bol Yoongi.

Nakoniec bol v bezvedomí ten chalan a nie ja.

Yoongi sa nad ním naklonil a povedal: ,,Už nikdy sa ho nedotýkaj. Je ti to jasné?"

Aj keď už v bezvedomí bol, ešte raz doňho kopol a presunul sa ku mne.

Bez slova si ma obzeral a ja som zavrel oči a čakal na úder ktorým ma dostane do kómy.

To sa ale nestalo. Miesto toho sa zdvihol a odišiel.

Snažil som sa postaviť ale nešlo to.

Po nejakej chvíli sa dvere znova otvorili.

Vošiel Yoongi.

V ruke mal lekárničku a začal mi ošetrovať rany na tvári, rukách a aj bruchu.

Keď mi ošetril aj poslednú ranu pozrel sa na mňa a povedal: ,,Konečne viem prečo mi tak prekážalo keď sa ťa dotýkal niekto iný ako ja."

Povedal to s milím úsmevom a opatrne priložil svoje pery na moje líčko.

To bolo prvý krát čo som si uvedomil, že ho mám rád.

Viac než len rád.

Teraz už chodím do posledného ročníka, Yoongi sa ku mne nasťahoval a onedlho budú zimné prázdniny ktoré máme v pláne stráviť len a len spolu.

Chims 😘