Memories: Lost

~16~

Jin a Joon sú vážne skvelý. Som u nich dnes štvrtý deň. Bol som si s nimi ku mne vziať nejaké oblečenie. Som rád, že tam nebol Min.

,,Joonie, choď prosím do obchodu. Tu máš zoznam čo kúpiť a opováž sa rozbiť vajíčka skôr ako ich vôbec zaplatíš." Povedal Jin a pozrel naňho vražedným pohľadom.

Namjoon-huyng vážne často rozbíja veci. Včera tu bol opravár kôli umývačke riadu.
A to sa jej ani nemal dotýkať!

,,Pokúsim sa. Jimin pôjdeš so mnou?" Otočil sa na mňa a ja som s veľkým úsmevom prikývol.

V obchode~

,,Jimin, choď prosím po vajíčka." S prikývnutím som išiel k regálu kde sa nachádzali. Vzal som ich a dal do košíka.

,,Dobre, to by malo byť všetko zo zoznamu. Chcel by si niečo aj ty?" Spýtal sa a ja som sa zamyslel. Prechádzali sme okolo plyšákov a ja som tam videl nádherného psíka. Bol biely ale mal na sebe žltý oblečok. Asi som sa zamiloval.

Joon si musel všimnúť môjho pohľadu a zasmial sa. Vzal ho do rúk a vložil do košíka. Pozeral som naňho a potom som ho objal.

,,Jimin?" Počul som ako na mňa niekto zavolal tak som sa poobzeral okolo a keď som si všimol kto to je, zrýchlil sa mi tlkot srdca.

Prišiel ku mne bližšie a ja som sa priblížil k Namjoonovy. ,,Som rád, že ťa vidím. Prečo si znova utiekol? A kto je toto?" Zazrel na Namjoona ktorý sa na mňa pozrel a ústami naznačil ,,Yoongi" na čo som prikývol. Zamračil sa a otočil sa naspäť na Yoongiho.

,,Jimin ani ja ti nemusíme nič hovoriť. Takže ideme." Obrátil sa na odchod spolu so mnou ale ďaleko sme nedošli lebo ma Min chytil za ruku a otočil naspäť.

,,Prosím čo som urobil? Najprv sa chováš milo a potom ťa počujem s niekým volať a prosíš ho aby po teba prišiel." V očiach som mu videl slzy.

Prečo mám pri pohľade naňho chuť ho objať? Čakal by som, že mu budem chcieť skôr jednu vraziť.

,,Prestaň sa hrať. Moc dobre viem čo si mu urobil takž.." začal Namjoon ale bol prerušený Yoongim. ,,Ale ja to neviem!" Zvýšil hlas a ja som sa trochu zľakol tak som chytil Joonovu ruku a trochu silnejšie ju stlačil. ,,Prosím poďme preč, ľudia sa na nás pozerajú." Povedal som potichu a poobzeral sa okolo. Niektorí sa pozerali zhnusene na mňa s Namjoonom a naše spojené ruky. Iný sa len pozreli a išli ďalej.

Namjoon bez ďalšieho slová odišiel a išli sme domov. Teda k Joonovy domov.

Jin nás čakal v kuchyni. ,,Kde ste tak dlho?" ,,Prepáč ale niečo nás zdržalo. Jimin choď si odniesť toho plyšáka do izby." Ako mi Joon povedal, tak som urobil.

Keď som sa vrátil Jin už kuchtil. ,,Môžem nejako pomôcť?" Spýtal som sa a rozmýšľal čo to bude.

,,Mhm~ môžeš nakrájať zeleninu." Ukázal na ňu a ja som prikývol.

,,Héj, prečo som to nemohol urobiť ja?" Ozval sa zrazu Namjoon. ,,Pretože keby som to dal tebe tak by to bolo buď až ráno alebo nasekané na miniatúrne kúsky!" Povedal naoko podráždene Jin a ja som sa na tom zasmial.

,,Jin a čo to vlastne bude?" Pozrel som naňho. ,,Neviem presne, našiel som to na internete. Pochádza to z Európy zo Slovi-Slov-Slovenska. Alebo tak nejako." (Je to fanfikcia tak prečo nie poriadna^^) povedal som a ja som prikývol. O tom štáte som ešte nepočul ale Jinovo jedlo je najlepšie vždy.

Začal som teda krájať zeleninu ale keď začal Jin robiť niečo s korením kýchol som si a porezal sa do prsta na čo som potichučky sykol.

,,Awww." Ozval sa Joon a Jin sa na mňa s úsmevom pozrel ale keď si všimol, že som sa porezal vzal lekárničku a vybral z nej náplasť.

Prišiel ku mne a ranku mi s ňou zalepil a na prst mi dal malú pusu. Awww. ,,Bež si sadnúť, dorobím to."

Keď sme dojedli tak som odložil riad a dal sa na odchod ale Jin mi povedal aby som si ešte sadol. ,,Jiminie, chvíľu tu budeš sám, mi ideme na večer preč. Dobre?" Spýtal sa ma Jin. ,,Jasné, že dobre. Bavte sa." Povedal som a usmial sa.

Obaja mi úsmev oplatili a išli sa prezliecť.

Keď odchádzali ešte som im povedal aby sa neponáhľali.

,,A ty si neublíž." Povedal mi na to Jin. Usmial som sa a chcel už odísť ale ešte som na nich zavolal: ,,A pekne výročie!"

,,Ako si..?" Nestihli dopovedať a ja som zavrel dvere.

Čo? Bavili sa o tom včera keď už som mal späť.

"Ding Dong!" Ozvalo sa domom.

Prišiel som ku dverám. Začal som ich otvárať a popritom som hneď aj začal hovoriť: ,,Jin vážne sa nemusíš báť zvládn...." zarazil som sa keď pred dverami nestal Jin ani Namjoon.

,,Prosím, pusti ma dnu."

______________

Takže ďalšia časť.

792 slov. Proste kašlem na to že okolo 500 slov. Tento príbeh ma baví a nejdem svoju 'skvelú' fantáziu obmedzovať. ^^

Takže ako vždy: Snáď sa páči 💜

Chims 😘