Memories: Lost

~39~

 

  Viem že nieje slušné niekam vojsť bez zaklopania... Ale to ani niekoho uniesť.. takže....

  Zaklopal som v štíte Frozen a v duchu si povedal 'Do you wanna build a snowmaaan?~' a potom čakal až ma zavolá dnu, čo bolo pár sekúnd po tom.

  Keď som vošiel, v miestnosti bolo šero takže som trochu horšie videl ale bezproblémov som zistil kde sa čo nachádza.

  Veľa tu toho nebolo. Stolička, stôl, už podľa citu koberec, nejaká posteľ, okná tu neboli žiadne, na stenách niečo viselo, asi obrazy a po Jungkookovy ani stopa.

  Otočil som sa smer východ a prišiel som ku dverám. Zatiahol som za kľúčovú a...

  Nič...

  Dvere sa ani nepohli.

  ,,Huh?" vydal som zo seba a začal sa ešte raz rozhliadať po izbe. Koberec, dvere za mnou, posteľ, stôl, točiaca sa stolička, obrazy na stenách, žiadne okn... Tak moment.

  Točiaca sa stolička?!

  ,,H-halo?" povedal som takmer šeptom a hľadal niekoho kto ju mohol roztočiť. Pod stolom sa schovávať nemôže? nie tam je vydno, na posteli? nie je moc ďaleko? takže.. buď tu nik nie je, alebo...

  Oslepujúca žiara ma donútila rýchlo zavrieť oči a keď som sa ich po chvíli pokúsil otvoriť strašne mi prekážala.

  S prižmúrenímy očami som sa opäť rozhliadal po izbe.

  Stôl, stolička, rozmazané obrazy, koberec, posteľ na ktorej niekto sedí, stále žiadne okn...

  Čo najrýchlejšie som sa snažil zvyknúť si na svetlo a zisťoval som kto to je.

 

  A že ma to neprekvapuje..

  Jeon Jungkook.

  ,,Ahoj Jiminie~" povedal to... Ani neviem presne určiť tón jeho hlasu. Trochu milí, šialený, a nepríjemný a ešte dačo ale to neviem určiť.

  ,,Čo odo mňa chceš?" povedal som crying štílom a čakal na odpoveď.

  ,,Neplač Minie, teraz od teba nechcem nič zlé. Len ti chcem niečo ukázať," povedal s úsmevom a postavil sa. Začal kráčať ku mne čoraz bližšie. Chcel som utiecť čo najďalej od neho, ale to by bolo len na koniec tejto miestnosti a iba by som ho tak nahneval. A hlavne, som sa nemohol ani pohnúť.

  Stál priamo predo mnou so zvláštnym úsmevom a pohladil ma po líci. Moju bradu chytil medzi dva prsty a jemne ju pootočil do strany.

  Síce som stále videl jemne rozmazane, no aj tak som mal kôli tomu pocit, že odpadnem..

Pokračovanie nabudúce...