Memories: Lost

~10~

Prišiel ku mne a pozeral na mňa ako mačka na myš ktorú chce uloviť. Aj keď ten čo bol oblečený ako mačka som ja.

,,Ale ale, princeznička. Nestratil si sa náhodou? Takáto mačacia princezná by sa nemala sama prechádzať po takomto mieste. Nikdy nevieš čo sa ti môže stať. Môžeš stretnúť niekoho zlého. Hmm....naprííklad... mňa." Povedal a chytil ma za zápästie na čo som sikol bolesťou.

Ako vážne?! To som si toho dnes ešte neprežil dosť?!

,,Hej nechaj ho!" Zakričal chalan neďaleko od nás a rozbehol sa k nám. ,,Prečo by som mal?" Povedal arogantne a chalan na nič nečakal a vrazil mu. Spadol na zem a keď sa pozviechal rýchlo utiekol preč.

,,Ďakujem." Povedal som môjmu záchrancovi a usmial sa naň. Úsmev mi oplatil a musím uznať, že má vážne pekný úsmev. ,,Nemáš za čo. Bol to len debil, ale v niečom mal pravdu. Nemal by si sa tu takto prechádzať. Vážne to tu nie je  bezpečné a takých ako on je tu dosť. Mimochodom, som Namjoon, teší ma." Podal mi ruku a ja som ju prijal. ,,Jimin." Jemne poriadok rukou na čo som ale sikol bolesťou.

Zamračil sa a obzrel si moje zápästia. Zhrozene na ne pozeral a bez slova ma začal niekam ťahať.

Prišli sme k autu pri ktorom stál niekto ďalší. Nepozrel sa na nás ale musel počuť kroky tak prehovoril: ,,No konečne, kde si bol tak dlh-" zarazil sa keď si ma všimol. ,,Namjoon? Kto je to?" Spýtal sa a hlavou ukázal ku mne. ,,Jin toto je Jimin. Jimin Jin." Predstavil nás a ja som pokýval hlavou na pozdrav. ,,Bol pri uličkách a nejaký chlap ho obťažoval tak som mu pomohol. Ale potom  si všimol že má poranené zápästia tak som ho vzal so sebou." Pristúpil k nemu bližšie a niečo mu ešte povedal ale to som už nepočul. Jin si ma prebehol pohľadom a prikývol.

Otvoril dvere od auta a vybral lekárničku. ,,Poď si sadnúť, ošetrím ti to." Ako povedal, tak som urobil.

,,Takže, Jimin, ako sa ti to stalo?" Spýtal sa Jin keď ma ošetroval.

Pri vspomienke na to čo mi Jungkook urobil sa mi chcelo znova plakať. Prečo to vlastne urobil? To iba využil, že som stratil pamäť?

Opäť som cítil ako mi po tvári stiekla slza.

Jin ma pohladil po tvári čím ju zotrel. ,,Neboj už sa ti nič nestane. Ale prosím povedz mi čo sa ti stalo. Vyzerá to ako rezne rany ale nepripadá mi, že si si ich spravil sám."

,,Nerežem sa. Je to z pút. Zadržali sa mi až do krvi. Bol som u K-kooka a hrali sme hry ale on ma potom spút-tal a potom ma z-znás.." nedokončil som lebo sa mi zlomil hlas.

Zápästia som už mal obviazané a Jin sa na mňa smutne pozeral. Rýchlo ma objal. Objatie som mu samozrejme opätoval. Aspoň jedna pozitívna vec za túto noc.

______________

Krásny deň matiek prajem.♡

Dúfam že si dnešok aj Eomma Jin užil^^

Chims 😘