Memories: Lost

~21~

Spolu s Yoongim sa čas od času stretávame s Jinom a Namjoonom. Ale mám divný pocit, že Namjoon nemá Yoongiho rád.

Pokúšal som sa aj spomenúť si ale bezúspešne. A trochu mi to vadí. Síce viem že milujem Yoongiho ale...čo ak on ku mne to isté už necíti? Čo keď ma prestal milovať tak ako predtým a ak si nespomeniem tak už ma ani nebude?

Dobre, berem, teraz si asi hovoríte "Prepána Jimin na čo to myslíš? Veď ti pripravil krásny večer! Správa sa k tebe ako k princeznej, ochraňuje ťa a ty neveríš?" tak nie je to tak, že by som mu neveril. Len mám strach. Že aj to čo som včera urobil nepostačí.

Ja vlastne ani neviem ako ma mal rád. Je to ako by tu niečo chýbalo a to nám bránilo sa mať skutočne radi.

A aj chýba.

Moje spomienky.

,,Minie?"

,,Hmm?"

,,Čo keby sme išli dnes na večeru do nejakej reštaurácie?"

Usmial som sa a začal som prikyvovať. Tiež sa usmial a dal mi pusu na nos.

,,Fajn, ale do večere máme ešte dosť času. Čo budeme zatiaľ robiť?" Spýtal som sa a on sa zamyslel.

,,Hmm, to neviem ale mám na teba malú otázku.." prišiel ku mne bližšie a postavil sa za mňa. ,,..prečo máš v skrini stále tie šatočky, nadkolienky a ušká?" Zašepkal mi do uška a následne ho pobozkal.

,,J-ja...." Nevedel som pokračovať.

,,Hmm? Čo ty?"

Sklopil som pohľad a začal sa hrať s prstami.

,,Si strašne zlatý." Opäť zašepkal a mne prebehol mráz po chrbte. ,,Čo keby si sa mi v nich prišiel ukázať?"

Sčervenal som a zachvel sa pod jeho dychom ktorý som cítil na krku. Prikývol som a chcel som odísť ale prerušil má zvonček.

Yoongi nespokojne zavrčal a s bozkom na môj krk išiel otvoriť.

,,Čo ty tu robíš?" Počul som ako povedal Yoongi celkom prekvapene.

,,Ano... Ďakujem......... Myslíš?....... To máš pravdu.." zasmial sa. ,,.... Hej v to dúfam aj ja. Vďaka za návštevu." Povedal a zavrel dvere.

,,Kto to bol?" Vyzeral šťastne keď ho videl.

,,Aach, len starý známy. Nikto dôležitý."

Aha.

,,Poďme sa prezliecť. Za chvíľu máme tu večeru." Prikývol som.

Chcel ma vziať za ruku ale ja som sa mu vytrhol a išiel sa obliecť.

Dal som si čierne džínsy, biele tričko a na to žltú bundu.

Vyšli sme z domu a zamkli. Yoongi mi otvoril dvere na strane spolujazdca ale ja som ho obišiel a sadol si dozadu.

Nechápavo na mňa pozrel ale nič nepovedal.

Zastavili sme pred peknou reštauráciou a vošli sme do vnútra. Yoongi mal rezerváciu a tak nás paní čo tam bola doprevadila k nášmu stolu.

Čakala pri nás kým sme jej nenadiktovali čo si dáme a potom aj s našou objednávkou odišla.

Sedel som potichu a sledoval svoje ruky ako sa hrajú s prstami.

,,Noták Minie, čo sa deje?" Spýtal sa a ja som naňho pozrel.

,,Nič dôležité." Odvrkol som a pohľadom sa vrátil ku svojim rukám.

Za chvíľu, ktorá pre mňa trvala ako večnosť, nám doniesli jedlo. Potichu som poďakoval a začal som jesť.

Chutilo to vážne dobre, takže som to mal rýchlo zjedené rovnako ako aj Yoongi.

Yoongi zaplatil a vrátili sme sa k autu. Opäť mi otvoril dvere ale keď videl, že si chcem zas sadnúť dozadu jemne zamrnčal.

S povzdychom som si teda sadol kam chcel a vydali sme sa na cestu späť domov.

______________

Dnes mám fajn náladu takže vydám ešte jednu^^

Myslíte si že je Jimin trochu viac žiarlivý?

Chims 😘