Memories: Lost

~13~

,,Čo? Teraz?!....Aach, fajn som tam za desať minút len si ešte musím ísť vziať niečo na seba.... jasné, jasné.. Neboj donesiem presne."

Zložil a počul som ako ide smerom ku mne. Rýchlo som vbehol naspäť do izby a prikryl sa perinou, tak aby to vyzeralo, že spím.

Neviem do ktorej izby išiel ale počul som zavŕzganie dvierok od nejakej skrinky, kde si pravdepodobne bral nejaké peniaze. Znova tie dvierka zavrel a išiel dole. Rýchlo, ale potichu som vastal z postele a hodil na seba niečo aby mi nebola zima.
Za ten čas som počul ako vyšiel z domu tak som išiel za ním. Mal som na sebe čiernu mikinu aby som nebol taký nápadný. Videl som ho ako ide dolú ulicou. Pomaly som kráčal za ním. 'Áaach, prečo ho sledujem?' spýtal som sa vo svojej hlave.

Stratil sa v jednej uličke tak som sa schoval za roh, tak aby si ma nevšimol. Viem, robím zlú vec, ale to možno aj on, tak čo na tom. Počúval som čo sa tam deje. 'Prosým len ať nie je Yoongi nejaký drogový díler.' Zaželal som si.

,,Spravil si všetko čo som ti povedal?"
Čo?

,,Fajn, tu máš peniaze ale varujeme ťa. Ak si niečo pokazil tak si ma nepraj." Zavrčal na toho niekoho.
'O čom to hovorí!? A hlavne kto je ten niekto!? To je fakt nejaký díler?! Ale na čo by sa ho potom pýtal či spravil všetko čo mu povedal!? Prepána! Čo ak je to nejaký šéf gangu?! A ja s ním bývam! Ja nechcem aby ma zabil!' V hlave som začal panikáriť.

Chcel som utiecť čo najskôr preč ale počul som kroky. Našťastie nie mojím smerom.
Opatrne som sa naklonil tak aby som videl čo sa tam deje. Yoongi tam už nebol ale všimol som si niekoho iného.
Pozeral sa smerom kam asi išiel Yoongi. Ale nevidel som mu dobre do tváre. Ale keď sa otáčal na odchod spadla mu z hlavy kapucňa a ja som nanešťastie hneď vedel kto to je.

Bol to Jungkook.

Do očí sa mi nahrnuli slzy. Ako mi toto mohli urobiť. Takže s ním sa Yoongi stretol? To jemu dával peniaze? Prečo by niečo také rob...

Vtedy mi to došlo.

Yoongi zaplatil Jungkookovy za to, aby ma znásilnil. Len preto aby som k nemu utiekol a on ma mohol utešovať.  A aby som mu uveril, že sme spolu vážne chodili.
Ale prečo? Prečo na to Jungkook prikývol!? To mal až taký problém s peniazmi? Ak hej tak mohol prísť za mnou. Požičal by som mu.

Rýchlo som sa rozbehol domov. Nemôžem riskovať, že tam bude Min skôr.

Stihol som to. Ešte tu nie je.
Bez rozmýšľania som vbehol dnu rovno do svojej izby.  Hľadal som mobil, pretože som nerátal s tým, že mi ho bude treba keď som išiel za Minom.

'Ha! Mám ho.' Hneď som v ňom začal hľadať Namjoonové číslo.   Och, zabudol som vám povedať, že mi obaja dali svoje čísla. Pardon. Neprišlo mi to tak podstatné.
Začal som mu volať. Chvíľu trvalo kým to zdvyhol ale predsa len je stred noci.

,,A-aaano?" Spýtal sa so zývnutím.

,,A-ahoj Namjoon. Tu Jimin."

,,Jimin? Prečo mi voláš takto neskoro? Teda skôr skoro. Sú dve hodiny ráno." Povedal unavené ale bolo počuť, že je trochu nahnevaný.

,,Prepáč ale potrebujem pomôcť. Prosím, prišiel by si po mňa?"

,,Stalo sa niečo?"

,,Prosím, všetko ti vysvetlím potom." Musel som znieť vydesene a že som aj bol. Veď ani neviem čoho je Min dokopy schopný. Sakra, dokázal môjho kamaráta podplatiť aby ma znásilnil. Možno sa mu vyhrážal!

,,Fajn...prídem do desiatich minút." Povedal so zývnutím a ja som mu s poďakovaním zložil. Išiel som si obliecť niečo normálnejšie. Nechcem tam ísť predsa v pyžame.

,,Jimin?"

______________

Taakže, ďalšia kapitola.
Dúfam že sa príbeh páči.

Chims 😘