Memories: Lost

~1~

Yoongi pov~

Bol som s Jiminiem na zamrznutom jazierku. Chodievali sme tam často. Síce som korčuľovať na ľade nevedel Chim ma to naučil za pol hodiny.

Nikdy som sa nenaučil nič tak rýchlo.

,,Hej Minie, nedal by si si čokoládu?" Spýtal som sa ho a ako odpoveď s úsmevom prikývol hlavou. Dal som mu pusu na nos pričom zčervenal a išiel som k našim veciam kde som vytiahol termosku s horúcou čokoládou.

Nalial som ju do pohárikov a kývol na Jimina aby išiel ku mne.

Žiarivo sa usmial a videl som na ňom, že chce ešte raz skočiť skok ktorý sa učí už tretí deň.

Vyskočil do vzduchu ten trik dokonale predviedol. S úsmevom pristál na ľade ale ten mu rýchlo opadol.

Stal som síce ďaleko ale keď začal čo najrýchlejšie korčuľovať k najbližšiemu kraju tak som si všimol ako sa ľad láme.

Strašne som sa vydesil. Chcel som ísť za ním ale nechcel som riskovať, že by sa prepadol len preto, že som na ľade aj ja.

So strachom som ho sledoval a prosil aby sa mu nič nestalo.

Ale moje prosby nik nevypočul.

Ľad sa prepadol a Jimin sa stratil pod hladinou.

,,Jimin!!!" Vykríkol som z celých pľúc a rýchlo vzal do ruky mobil a zavolal záchranku.

Zo všetkých síl som si želal aby sa vynoril no nestalo sa.

Kým prišla záchranka prešlo pätnásť minút. Prečo im to tak trvalo!?

Prišli zdravotníci aj hasiči v oblekoch do vody. Na doske sa dvaja dostali až k diere a vošli do vody. S dlhými palicami ho hľadali pretože voda bola asi 8 metrov hlboká a bola v nej obrovská tma.

Po šiestich minútach to začali vzdávať. Jeden vyšiel z vody. Bol som nahnevaný pretože tým dal najavo že podľa neho môj Jiminie nemohol prežiť.

Vzal som mu tú palicu a rozbehol sa tam. Aj cez volania všetkých som skočil do vody odhodlaný ho hľadať.

Bol som tam asi dve minúty a bol som premrznutý na kosť, keď som odrazu cítil, že sa palica o niečo zachytila.

Začal som ju vyťahovať a zavolal ostatných na pomoc.

Keď už to bolo ako tak vidieť vedel som, že to je Jimin pretože som si všimol oranžovú farbu jeho vlasov.

Dali sme si ich nafarbyť spolu. Ja na mentolovú zelenú a on na oranžovú.

Pomohli mi ho dostať na ľad a oboch nás previezli rýchlo do nemocnice.

Mňa iba zabalili do deky a dali mi horúcu kávu. Povedal som im, že viac ani nechcem.

Jimin na tom bol omnoho horšie. Nedýchal. Museli ho oživovať. Trvalo to vyše hodinu. Vzdali to. Povedali mi, že za ním môžem ísť. Z očí mi začalo vytekať ešte väčšie množstvo sĺz.

Prišiel som k nemu. Bol celý premrznutý. Bledší ako stena. A bez známky života. Nik okrem mňa tu už nebol. Jeho rodičia zomreli už dávnejšie. To bol vlastne aj dôvod prečo sa tu presťahoval.

Pozeral som sa do jeho tváre a utrel si slzy. Naklonil som sa nad neho a pobozkal ho. Neviem prečo ale dúfal som, že ho to preberie.

Ďalšie sklamanie. Neprebral sa. S plačom som vybehol na chodbu. Snažil som sa ignorovať tie ľútostivé pohľady a zavrel sa na véckach.

Chims 😘