Jimin je obyčajný chlapec ktorého v škole šikanoval Min Yoongi. A ako už býva zvykom, zamilovali sa do seba a žili spolu šťastní život.
Všetko sa ale zmenilo jedným dňom keď...
Hlavný ship: Yoonmin
Vedľajšie: Namjin, Jikook
Chims 😘
(just lebo tú pieseň milujem a práve mi hrá v ušiach na plno na sluchátkach^^)
Stále rozklepane som sa pozrel na Jungkooka a niečo som videl v jeho očiach.. niečo zvláštne a neopísateľné.
,,Ideme sa najesť?" spýtal sa, čím ma prebral zo zamyslenia.. teda čiastočne.. a s úsmevom na tvári ma odprevadil do nejakej miestnosti ktorú som hneď mohol rozoznať ako jedáleň.
,,Wow," povedal som okamžite ako som videl stôl plný jedla. Moje brucho nezaostávalo a hneď si prosilo mať čo najviac z toho v sebe.
,,Len do toho. Je to tu pre teba," povedal mi doslova hneď vedľa ucha čím ma donútil nadskočiť od ľaku.
Nič som mu na to neodpovedal iba som sa presunul ku stolu a sadol si za jednu zo stoličiek ktoré dokonalo ladili ku stolu ale aj príboru a... to je porcelán? Nie som si istý.. nikdy ma to nejako nezaujímalo ako vyzerá. Ale podoba sa na to čo som videl na rôznych výstavách a výletoch do múzeí ešte na základke. Na stole bolo všeličo, od rôznych polievok a vývarov, cez kimchi fried rice, bulgogi bibimbap, japchae, sushi a kung pao až ku jedlu ktorého názov ani nepoznám. K tomu tu boli asi štyri druhy vína a rôzneho iného alkoholu a ovocie. Nie som si istý kam ma to vzal.. ale jedlo tu je ako na zámku.
,,Môžem vážne čokoľvek?" pre istotu som sa opýtal predtým než som sa čohokoľvek z toho dotkol.
,,Jasné, že áno. Potrebuješ sa napapať a nazbierať energiu. Nechcem aby si skolaboval, Jiminie," povedal kľudne a sadol si neďaleko odo mňa, za čo som mu vďačný.
,,Jungkook," upútal som jeho pozornosť. ,,Prečo sa takto správaš?"
,,Ako?"
,,Milo."
,,Nechápem?"
,,Správaš sa milo, ale keď sme sa videli naposledy tak si ma znásilnil."
,,Prepáč! To je to čo si chcel počuť, že? Mrzí ma, že som to urobil. Neovládol som sa a..." zastavil keď si uvedomil, že sa postavil zo stoličky ktorá teraz ležala asi tak meter od neho. Opäť som naňho hľadel vydesený sa pohnúť. No to mi ale nezabránilo otvoriť ústa. ,,Tak ako si sa neovládol, a zastrelil toho chlapa na chodbe?" povedal som to tichšie ale on to aj tak počul.
S jedným slovom a to bolo že viem kde mám izbu opustil jedáleň a zmizol. ,,Musel si hovoriť." Pomaly som trochu zjedol no nebolo toho veľa. Nevedel som čo s tým mám urobiť tak som to tam nechal lebo nemám dní len najmenšie tušenie kde by mohla byť kuchyna.
Prišiel som do 'mojej' izby a chcel ísť skriňu dúfajúc v niečo normálne na spanie. No zastavil som sa keď som niečo videl na posteli. Bolo to pyžamko, ktoré vyzeralo ako Eevee
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
(Priznám sa, že by som také tiež chcela. Ešte niekto?(^ω^ ;)ゞ)
Jemne som sa nad tým pousmial, pretože líšky mám rád a je to extrémne príjemné na dotyk! Ha, o dôvod viac nehodlať vyliezť z postele.
Sooo, ospravedlňujem sa, moc sa ospravedlňujem že nevychádzali kapitoly...
Zase..
Konečne som zistila heslo od tohto účtu takže môžem pokračovať a konečne snáď aj dokončiť túto knižku..
Dobrú nôcku všetkým alebo dobré ráno alebo čokoľvek kedy to čítate^^
