Memories: Lost

~9~

Jungkook ma chytil za zápästie na čo som sikol bolesťou a dotiahol ma na poschodie do jeho spálne kde ma hodil na posteľ.

Predtým než si ľahol ku mne sa vrátil ku dverám a zamkol ich aby som nemohol ujsť. Je mi pri ňom nepríjemne a je mi zima.

,,J-jungkook, dal...dal by si mi prosím nejaké oblečenie? Je mi zima." Povedal som potichu a dúfal, že má počul a niečo mi dá. INAK TU ASI UMRZNEM A TO JA NECHCEM!

S povzdychom sa postavil a prešiel ku skrini. Otvoril ju a chvíľu sa do nej pozeral. Potom obrátil svoj pohľad na mňa a znova ku skrini a zase sa tak divne usmial.

Vytiahol krátke ružové šaty, nadkolienky, ružovú čelenku s mačacími uškami a biely obojok.

Prišiel s tým ku mne a podal mi to do rúk.

,,To si na seba nedám." Povedal som a pozrel naňho trochu znechutene a vydesene zároveň.

,,Ja som sa ťa nepýtal či si to chceš obliecť. Takže si to oblečieš a budeš ticho. Jasné?" Povedal vážne a tak som tak radšej urobil. Obliekol som si šaty a nadkolienky ale obojok a ušká som si nedal. Nechcem ich.

Vzal mi to z rúk a pozrel na moje uši. ,,Vieš že je to pre mňa výhoda keď už máš dierky v ušiach?" Nechápal som čo tým myslí ale keď som sa lepšie pozrel na čelenku všimol som si že má na koncoch niečo ako nitky a trochu sa zľakol. Nasadil mi čelenku a tie nitky či čo to je mi pretiahol cez moje dierky v ušiach. Extrémne to štípalo.

Potom si ma otočil chrbtom k sebe a dal mi obojok. Skoro sa mi kôli nemu nedalo dýchať.

Keď mi s tým dal pokoj pokúsil som sa dať si ten obojok dole ale nešlo to tak som skúsil dať dole čelenku ale nitky sa mi začali silno zarezávať do uší.

,,Na tvojom mieste by som to nerobil." Povedal a uchechtol sa. Ľahol si do postele a po chvíli zaspal. Musí si byť istí, že nezdrhnem.

Ale ja tu nemôžem ostať! Bojím sa! Ale on zamkol dvere. Moment, veď tu má okno. Môžem cezeň vyliezť. Ale sme na poschodí.

Povzdychol som si a pokúsil sa postaviť z postele na čo sa ale ozvala bolesť z môjho zadku.

Prišiel som k oknu a potichu ho otvoril. Fajn to zvládneš. Pozrel som sa ešte na Jungkooka aby som sa uistil, že spí. Ok spí takže idem na to. Nádych, výdych a skok. Dopadol som na tvrdú zem. Síce som mal pocit, že som si niečo zlomil neriešil som to a dal sa na útek. Môj pád ho musel zobudiť.

S ťažkosťami som kráčal domov.

Čo ak mi Yoongi neklamal a vážne sme spolu chodili? Je on o kom mi Jungkook hovoril?

Tieto myšlienky mi preleteli hlavové.

Pokrútil som nad tým hlavou. Nechcem sa tým teraz zaťažovať.

Prechádzal som okolo nejakej uličky keď odtiaľ odrazu vyšiel muž a prišiel ku mne. Pozeral na mňa ako mačka na myš ktorú chce uloviť. Aj keď ten čo bol oblečený ako mačka som ja.

______________

Rozhodla som sa dávať kapitoly okolo tých 500 slov.
Snáď sa páči 😊.

Chims 😘