Memories: Lost

~46~

  Jimin pov~

  Silná bolesť hlavy náhle zmizla.

  Necítil som žiadnu bolesť.

  Pomaly som otvoril oči a videl žiarivé svetlo, no moje oči nemali potrebu byť kôli nemu zatvorené.

  ,,Zdravím ťa, Jimin."

  ,,H-haló?" začal som sa okolo seba rozhliadať ale nič som nevidel.

  ,,Nemusíš sa ma báť Jimin. Moje meno je Jung Hoseok. Už som ťa chvíľu očakával," povedal milý hlas a zo svetla začala vychádzať postava. Bol celý v bielom len vlasy mal červené.

(Ako to že vyzerá tak dobre?😍)

  ,,Č-čak-al?" stále som koktal. ,,S-som mŕtvy?!" spýtal som sa ho vydesene. Ja ešte nechcem!

  ,,Nie, Jimin. Zatiaľ mŕtvy nie si. Nateraz prosím poď so mnou. Niečo by som ti chcel ukázať."

  Prikývol som a s jeho pomocou som sa postavil.

  Spoločne sve vykročili vpred, čo avšak vyzeralo, akoby sme nešli nikam.

  Až do chvíle..

  Všade okolo nás sa začali objavovať dvere rôznych farieb.

  ,,Čo je to?" povedal som s úžasom a k jedným som sa priblížil.

  ,,Volá sa to dvera zabudnutia. Tieto sa tu objavili relatívne pred nedávnom. Ale pár ich za ten čas už stihlo zmiznúť."

  Nechápavo som sa naňho otočil. ,,Ako to zmiznúť?"

  ,,Ah, vieš Jiminie. Niekedy si človek spomenie na niečo na čo zabudol. Vtedy tie dvere zmiznú, ale.." na chvíľu sa zastavil a povzdychol si. ,,ale niekedy dvere vyblednú. Na tie si už človek potom nikdy nespomenie. Som jediný kto pozná všetky spomienky za dverami, vrátane tých zmiznutých. Ty si nanešťastie stratil jednu spomienku."

  ,,Prosím. Smiem vedieť akú?" pozrel som naňho psími očami.

  ,,Nie, mohli by ma vyhodiť, takže by som padol a to sa mi nesmie stať. Na zemi nikoho nemám a nič tam nepoznam," odvetil mi okamžite.

  ,,Budeš mať mňa! A ja nie som nikto," povedal som akože urazene a on si povzdychol. Myslel som si, že mi to povie ale nestalo sa.

  ,,Pozri sa na toto Jimin," povedal a nastavil ruku na ktorej sa objavili malé tmavo fialové dvere. ,,V týchto dverách sú tvoje spomienky na toto miesto. Keď sa prebudíš, nebudeš si ma pamätať. Môžem ti nechať len pár útržkov ale nebudú ti dávať zmysel," povedal mi skleslo a ruku zavrel čím dvierka zmizli.

  ,,Chápem. Tak mi tie spomienky nechaj." Nenechám sa len tak odbiť.

  ,,Ty nedáš pokoj, že?"

  Záporne som pokrútil hlavou a usmial sa. ,,A ako mám zariadiť aby sa mi toto všetko vrátilo?"

  ,,Konečne niečo čo ti môžem povedať," vydýchol si a usmial sa ako slniečko. ,,Stačí keď jedny otvoríš. Scénu za nimi prežijem znova a potom sa prebudíš späť na zemi," vysvetlil a ja som prikývol. Prišiel som ku jedným svetlo ružovým a chystal som sa ich otvoriť... Ale..

  ,,Keď už vravíš o zemi, čo sa tam teraz deje?" Na jeho tvorí som si všimol, že sa mu moc nechce, ale potom mávol rukou pred sebou a tam sa objavilo okno z mrakov. Prišiel som k nemu bližšie a sledoval cezeň.

  Autor pov~

  ,,Jimin!" Yoongi znova plačom zakričal mladšieho meno čo avšak naštvalo Jungkooka.

  ,,Prestaň lebo ťa odstrelím hneď!" zakričal mu naspäť al namieril naňho zbraň. Ten radšej stíchol a sklonil hlavu k zemi.

  ,,Kľud. Zabijem ťa aj tak len to nemusí byť predsa hneď ter-" zastavil ho pohľad na staršieho vrecko. ,,Čo to tam máš?" spýtal sa ho a priblížil sa k nemu. Yoongi sa síce pokúsil predmet skryť ale Jungkook bol rýchlejší. Siahol mu do vrecka a vybral z neho malí predmet.  ,,To si robíš srandu?" začal sa smiať ako šialenec pri pohľade na to čo vytiahol.

  ,,Ty si vážne myslíš, že by si ťa Jimin vzal?!" smial sa a zkopol Yoongiho na zem.
~~

  ,,Nie," zašepkal jimin vedľa Hoseoka čím ho donútil sa naňho pozrieť.

  ,,Ako to myslíš? Nemiluješ ho snáď?"

  ,,Áno, ale on mňa nie. Ten prsteň je pre niekoho iného," povedal a odišiel od neho trochu ďalej. ,,Ak by som žiadne z tých dverí neotvoril, znamenalo by to, že by som tu ostal s tebou?"

  ,,Čože? Jimin nemôžeš tu ostať."

  ,,Prečo nie Hobi? Aspoň by ani jeden z nás nebol sám," povedal Jimin a sadol si na zem.

  Hoseok zovrel ruku v päsť a mávol rukou pred sebou.

  Jimin sa objavil vo svojej spálni.

~~

  Tae podopierajúc Yoongiho vošiel do spálne a posadil Yoongiho na posteľ. Pomohol mu sa prezliecť a posadil sa vedľa neho. Navzájom si hľadeli do očí a pomaly sa začali približovať tvárami.
 
  Jimin automaticky zatvoril oči a odvrátil tvár ale Hoseok ho chytil za bradu a otočil ho tvárou naspäť.

  Ich pery sa o seba otreli a Yoongi zatlačil Taemu na hruď čím ho donútil si ľahnúť na chrbát a perami ho jemne bozkával na krku.

  ,,Jiminiee~~" zavrnel Jiminové meno na čo sa Taehyung prebral a odstrčil ho od seba.

~~

  ,,Vidíš? Boli iba opitý a aj tak myslel len a len na teba," pozrel naňho upokojivým pohľadom.

  ,,A čo bude teraz s tebou?" spýtal sa ho Jimin.

  ,,Asi ma vyhodia a nechajú padnúť ale aspoň budem s tebou a ostatnými," usmial sa naňho a spoločne s ním prišiel ku svetlo ružovým dverám. Pokývol k nim a Jimin ich otvoril a vstúpil dnu.

~~

  ,,Máš na sebe kúsok koláčika!" smial sa Jimin na Yoongim ktorý sa zašpinil koláčom v cukrárni.

  ,,Ty máš čo hovoriť, zmrzlinu máš aj na nose," začal sa na ňom takisto smiať.

  Sedeli vedľa seba a smiali sa. Okolité stolu boli našťastie prázdne.

  ,,Ukáž dám ti to dole," povedal Yoongi a jazykom mu zlýzol jahodovú zmrzlinu z nosu, čím Jimina donútil sa červenať ako jahôdku.

Luv u all 💜
Chims 😘