Memories: Lost

~7~

,,Len si prosím vspomeň."

Šepkal mu do ucha s nádejou v hlase.

Jimin ho od seba po krátkej chvíli odstrčil.

Yoongi chcel opustiť miestnosť ale zastavil sa vo dverách: ,,Minie. V tomto dome bývame obaja. Spolu. Ako pár." Povedal a s poslednými slovami odišiel späť do hosťovskej izby.

Time skip~ Ďalší deň~ Jimin pov.~

,,...a teraz je u mňa v dome a pravdepodobne ešte spí." Dokončil som svoje rozprávanie.

Som u svojho najlepšieho a vlastne jediného kamaráta Jungkooka. Všetci ostatní sa totižto odsťahovali.

,,Takže ti hovoril, že spolu chodíte?" Prikývol som. ,,Ale nepobozkal ťa inak by si mi to povedal, že?" Opäť som len prikývol.

Kookie sa na mňa zvláštne pozrel ale potom sa usmial. ,,Som rád, že ťa neoklamal a že si prišiel hneď ku mne a povedal mi všetko čo sa stalo. Neviem čo by som robil keby si mu to uveril." Povedal s králičím úsmevom a pevne ma objal. Objatie som mu ihneď opätoval.

,,Ak chceš dnes môžeš ostať u mňa a zajtra pôjdeme toho idiota vyhodiť z tvojho domu. Dnes už som unavený a ak tam prídem tak ho asi zabije." Povedal Jungkook a dal mi pusu na čelo. Zčervenal som aj keď to robil zakaždým keď som bol smutný.

Ale povedal to s niečím zvláštnym v hlase. Nikdy predtým som to u neho nepočul.

Ale čo, veď sa mu mohol trochu zmeniť.

,,Ďakujem." Povedal som a usmial sa naňho na čo má pohladil po líčku.

Jungkook pov.~

Neboj sa zlatíčko.

Yoongi sa ta už nikdy nedotkne.

O to sa osobne postarám.

Pohladkal som ho po líci ale prekvapilo ma keď sa do môjho dotyku oprel.

Ooch Yoongi. Toto dieťa sa k tebe už nevráti.

______________

Ako sa zatiaľ páči?

Ináč, čo si myslíte zatiaľ o Kookovy?

Chims😘