Memories: Lost

~25~

Otvoril som oči a zistil som, že som na.... trhovisku?

Ako som sa sem dostal?
Vôbec si to nepamätám.

Postavil som sa zo sedu a začal kráčať.

Veľa stánkov. Všade je veľa veci a ľudí čo kričia na ostatných.

Rozvoniava tu vôňa rôznych jedál.
Žiadne z nich nepoznám.

Prišiel som na koniec ulice a bol som na námestí.

Bola tu fontána, nejaké reštaurácie a ľudí, že som skoro nevidel na cestu.

,,Jimin počkaj ma!" Hneď ako som to započul, otočil som sa tým smerom.

Nik tam nebol.

Ani živá duša.

Nikde nikto nebol.

Úplne ľudoprázdno.

,,Jimin! Neutekaj mi!"

Opäť som sa otočil za zvukom...a opäť niekde nik.

,,Yoongi!"

Jimin!

Hľadal som ho všade ale nevidel som ho.

,,Yoongi, prosím!" Ten hlas znel tak zúfalo a bolestivo.

Jimin.

Kde je.

,,Pomoc~" Jeho hlas stišoval.

,,Prosím~" Takmer som ho nepočul.

Stále som sa otáčal ale nikde nikto nebol.

Zastavil som. Sklonil som hlavu a vložil si ju do dlaní. Myslel som si, že padnem na kolená ale upočul som za sebou ďalší hlas. Nebol tichý, ani ledva zrozumiteľný.

Počul som ho jasne, aj keď to povedal veľmi rýchlo.

Bol chladný a znel tak mŕtvo. Akoby bol plný nenávisti a zároveň úplne prázdny.

,,Prečo si ma nezachránil?"