Memories: Lost

~30~

Načiahol som sa po meč a štít.

Chcel som niečo na boj z blízka.

Potreboval som sa odreagovať a hlavne...ak budem niekoho tým mečom masakrovať, budem si môcť predstavovať, že je to ten hajzel čo mi vzal moju životnú lásku.

Spustila sa hudba a ja som stál uprostred okrúhle kupoly. Mal som na sebe strieborné brnenie, v pravej ruke meč a na ľavej pripevnení štít so zvláštnym znakom. Bola to nepriestrelná vesta akú mávajú vojaci s nápisom, ktorý som asi zle prečítal lebo som tam videl BTS  a dva blesky po stranách a nad tým bol ešte jeden nápis, Bangtan?

Hrala tu bojová hudba a ja som sa porozhliadol okolo seba.

Nič.

Nikde ani "živej" duše.

Prázdno.

Ak som si zaplatil za toto tak budem chcieť vrátiť peni....

Z mojich myšlienok ma vytrhol krik za mnou. Otočil som sa a zbadal som človeka so sekerou bežať priamo na mňa. 

Keď sa dostal dosť blízko, zahnal som sa mečom čo sa pokúsil odraziť sekerou no bezúspešne. Presekol som ho napol a on sa rozsypal ako hrad z piesku.

V tedy to začalo naplno. Zo všetkých strán sa na mňa vrhali rôzne postavy ľudí s rôznymi typmi zbraní na boj na blízko a v rôznorodom brnení, ktoré sa skladalo prevažne z tmavých kovov a iných látok ako je koža ale niektoré vyzerali ako stúpajúci dym. Tí boli najťažší na porazenie. No aj tak som ich dokázal poraziť. 

Tuna hlavička odseknutá.

Tuna srdiečko prebodnuté.

Tuna oddelenie pása od nožičiek.

Všetci sa rozpadli na niečo podobné piesku. Čo ja viem možno to malo piesok predstavovať. Ostal tu iba ten a hudba sa trocha stíšila a svetlá poslabli. Skoro som ani nevidel a snažil som sa zistiť čo sa deje. 

A v tedy som nevidel odrazu nič. Silné svetlo ktoré osietilo celú miestnosť a potom sa zastavilo v jednom bode. Všetok piesok zo zeme sa vzniesol do vzduchu a krúžil okolo svetla ktoré ho postupne vstrebávalo. Pomaly som kráčal bližšie a videl som ako sa z neho tvorí ďalšia postava. Stála uprostred svetla a nad  jej hlavou bol nápis. 

YOUR ENEMY

LAST KILL

DO IT

Pevnejšie som chytil meč a zamračil sa. 

Zabodol som mu ho rovno do brucha a potiahol nahor cez hrudník až ku krku. Keby to bol skutočný človek, bolo by počuť ako mu tým lámem rebrá. Meč som z neho vytiahol a postava padla k zemi. Pomaly sa menila na piesok ktorý sa strácal v mrežiach na ktorých daná postava stála. Rád by som to urobil aj v skutočnosti na tom kto Jimina vzal. V tom prípade by bolo počuť to praskanie kostí. Ľutoval by, že sa zaplietol medzi mňa a Minieho. 

Žiara vyhasla a ja som sa ocitol v temnote.

Posledná vec ktorá bola vidno bol nápis GAME OVER.

Zložil som si okuliare a odložil ich na stôl pri dverách spolu s ovládačmi a vyšiel som z tej budovy. 

Pred vchodom bol menší rad ľudí ktorý čakali na Virtuálnu Realitu a tiež som si všimol menšiu telku na ktorej sa zobrazoval pohľad ktorý videl človek vo vnútri a spolu s ním tam aj štvorec kde bolo vidno daného človeka. 

,,Takže ma celý čas mohli vidieť?" povedal som si v duchu a trochu sa začervenal. Nemám moc rád veľkú pozornosť.  

Ale všimol som si ešte niečo ďalšie..Teda skôr niekoho.

Čo tu robí..?

Ten nepríjemný pocit keď si uvedomíš, že máš už poslednú predpísanú kapitolu :')

Dneska idem spať ku kamoške takže vydávam kapitolu takto na obed.

Pekný zvyšok dňa

I luv you all 💜~ 

Chims 😘