Memories: Lost

~26~

Prebral som sa s uslzenými očami, na zemi vedľa gauča.

Prosím ať to nie je pravda a ja ho stihnem zachrániť.

Prosím ať je v poriadku.

~~

Čakal som dva dni kým začala polícia niečo robiť.
Teda..ak sa to tak dá nazvať.

Vyhlásili pátranie novinách.

Akurát som sa na to kukal c telke keď mi niekto zaklopal na dvere. Ten niekto bol Jin s Namjoonom.

A keď sme u nich....

,,Okamžite mi kurva vysvetli ako mohol nejaký idiot uniesť Jimina z pred dverí keď si TY bol doma?!!" Začal na mňa kričať Namjoon len ako som otvoril dvere.

,,Ver mi, že keby som to vedel tak ho pri ňom nenechám. Povedal, že je od polície, ukázal odznak. Ako som mal vedieť, že ho chce uniesť?!" Zvýšil som hlas aj ja a zložil sa na kolená.

,,Neplač Yoongi, on sa nájde. A ty Joon by si sa mohol správať normálnejšie. Nevidíš, že už tak dosť trpí?" Povedal Jin a sklonil sa ku mne a začal ma hladiť po chrbte.

,,Aach, prepáč Gi ale som naštvaný. Tiež chcem zistiť kto ho uniesol. Keby som aspoň vedel lepšie pracovať na počítači tak-" nedopovedal lebo som mu skočil do reči.

,,Lepšie na počítači." Zopakoval som po ňom a hneď som vzal do rúk svoj telefón a vytáčal číslo svojho dobrého priateľa.

,,Áno?"

,,Prosím príď tu čo najskôr. Je to naliehavé."

,,Čo?"

,,Prosím."

,,Fajn."

S tichým "ďakujem" som zložil.

~

Keď zazvonil zvonček išiel som otvoriť.

,,Tae, toto sú Jin a Namjoon. Jin, Namjoon, toto je Taehyung. Je niečo ako hacker." Na pozdrav si podali ruky a Tae vošiel aj s laptopom do vnútra.

Posadali sme si do kuchyne a Jin sa začal Taeho rôzne vypytovať.
,,A zvládneš ho nájsť?" Keď padla táto otázka Tae sa zasmial.

,,Dokázal som sa hacknúť do kamier na policajnej stanici, a nemajú o mne ani potuchy. Získať nejaké kamerové záznamy odtiaľto nebude problém. Teda ak tu sú."

Vravel pravdu. Dostal sa do ich serverov bez povšimnutia keď sme hrali fľašu a tú hráme vždy keď už v sebe niečo máme.

Obaja prikývli a Tae začal niečo hľadať. Keď to vyzeralo, že už niečo má, divne sa na mňa pozrel a potom sa zasmial.
Tak to som nepochopil.

Znova začal niečo hľadať a pár sekúnd na to oznámil: ,,Niečo mám."

Všetci sme sa k nemu nahrnuli a sledovali sme obrazovku.

,,Je to kamerový záznam z kamery na ulici. Ale nie je nič moc. Keby si mi ale dal heslo k svojim kamerám bolo by to jednoduchšie."
Čo?
,,Čo myslíš tým 'svojim kamerám'?" S úsmevom pokrútil hlavou a pustil záznam.

Bol tam ten muž a Jimin.

Bolo vidno ako ho začal tiahnuť k autu.

Chudáčik Jiminie.

Tae prepínal rôzne kamery a sledoval to auto kým nebola vidno len prázdna ulica.

,,Ďalej už kamery nie sú. To sú pozitívne správy. Máme ohraničenú lokalitu kde sa môže nachádzať. Stará časť. Už len musím určiť presne kde sa nachádza."
Moje oči sa rozžiarili. Tentokrát ale nie kôli slzám ale vďaka veľkej nádeji ktorú som práve dostal.

,,Ale to bude tá najjednoduchšia časť. Ešte sa tam budeme musieť dostať a odísť aj s ním."
Moja radosť trochu opadla. Ale nestratila sa.

Neboj Minie.

Nájdem ťa, a vlastnoručne zabijem toho čo ťa uniesol.

Prisahám.

Ale je dobré dávať takéto sľuby?...

Dokáže ho nájsť v čas?...

Chims 😘