Memories: Lost

~14~

,,Jimin?"

Keď som jeho hlas stuhol som. 'Do čerta. Čo teraz?'

,,S kým si to volal?"

,,S..s nik-kým." Pomaly som sa k nemu otočil a mobil si nechával za chrbtom.

,,Fakt? A koho si potom prosil aby po teba prišiel? A teraz sa obliekaš. Noták, Minie, čo sa deje?" Prišiel ku mne a chcel mi pohladiť tvár ale ja som od neho odstúpil.

Bol prekvapený. On nevie, že viem viac než si myslí.

,,Jimin čo sa deje?" Začínal znieť nahnevane. 'Namjoon prosím rýchlo.'
Chvíľu ma len skenoval pohľadom ale keď chcel niečo povedať stal sa zázrak. A to v podobe zatrúbenia auta čo znamená, že prišiel Namjoon.
Pristúpil som k Yoongimu bližšie a pozeral sa mu do očí. Priblížil som sa tvárou k tej jeho a všimol som si, že trochu znervóznel.
Usmial som sa a odstrčil som ho tak aby som mohol vybehnúť rýchlo von. Namjoon tam ešte našťastie čakal tak som si len rýchlo nasadol a chcel ho poprosiť aby už išiel ale vtedy vybehol z domu aj Yoongi. ,,Jimin!?" Namjoon nečakal na moju prosbu o to aby už išiel ale rovno vyrazil vpred.

Prišli sme pred pekný menší domček kde zaparkoval. Vystúpil z auta a ja som urobil to isté. Prišli sme pred dvere a on ich odomkol.

Celý čas bol ticho čo ma dosť znervózňovalo.

Vošli sme do vnútra a z nejakej miestnosti sa hneď ozval hlas. ,,Kim Namjoon kde si myslíš, že si bol o takomto čase?!" Zakričal naňho a ja som hneď vedel, že to je Jin. A tiež aj preto lebo vtedy prišiel do chodby.

Mňa si nevšimol lebo som stál za Namjoonom, ktorý je odomňa omnoho vyšší. ,,Nechal si si tu aj telefón takže som ti nemal ako zavolať. Ako mi to chceš vysvet..." začal všelijako rozhadzovať rukami keď ho Namjoon zastavil. ,,Jin, prosím ešte kým začneš úplne vyvádzať tak si nás vypočuj. A vlastne vysvetlenie by som chcel aj ja." Povedal a otočil sa na mňa. ,,Jimin? Čo tu robí?" Spýtal sa Jin hneď keď si ma všimol.

Chcel som odpovedať ale z mojich úst vyšlo len zývnutie. ,,Porozprávame sa o tom zajtra lebo vidím, že si unavený a ja tiež. Takže teraz poď, ukážem ti hosťovskú izbu." Povedal a urobil ako povedal. Prišli sme do menšiej ale veľmi pekne zariadenej izby. ,,Ďakujem, ste veľmi milí." Povedal som a objal Jina. ,,Dobre, a teraz šup šup do postele." Pohladil má po vlasoch a ja som prikývol.  ,,Dobrú noc Jin-hyung." ,,Dobrú noc Minie." Nad tým oslovením som sa nepozastavoval. Vlastne som si ani moc neuvedomoval ako ma oslovil pretože som od únavy ledva vnímal.

Zachumlal som sa teda do periny a behom chvíľky som zaspal.

______________

Dnes som sledovala SuperStar a som rada lebo sa do top päťky dostala moja top tojka takže happy.

Viem že kapitola v podstate o ničom ale snáď sa vám páčila.

    Chims 😘