Memories: Lost

~27~

,,Ale ako chceš presne určiť miesto, kde sa nachádza?" spýtal sa ho Jin.

,,Keďže je skoro sto percentné, že ho držia niekde kde nie sú okná, cez ktoré by mohol ujsť alebo zavolať o pomoc, čiže v pivnici, a moc domov ktoré tam sú ju nemá, musím len určiť tie ktoré ju majú. Ale potrvá kým prídem na to ako sa tam dostať a podobne." vysvetlil Tae, z čoho som pochopil asi tak polovicu, ale povedal, že Jimina nájde. Len potrebuje čas.

(Ale čo ak Jimin toľko času mať nebude?)

S povzdychom som sa dal na odchod z miestnosti a povedal im, že si idem ľahnúť. Viem, že nezaspím ale potrebujem byť sám.

Prišiel som do našej spálne a zhodil sa na posteľ.

Snažil som sa zachytiť Jiminovu jemnú vôňu a zahnať popritom slzy čo sa mi darilo iba polovične.

Konečne som začal Jimina získavať späť a teraz oň prídem úplne. Prečo sa mi toto deje? Prečo sa toto deje jemu!? On si to nezaslúži. Je to úžasný človiečik. Tá najmilšia, najkrajšia a najkrehkejšia osoba na svete.

Chvíľu na to ako som sa naplno rozplakal sa otvorili dvere. Bez pokusu o zistenie o koho sa jedná som sa mu otočil chrbtom.

,,Yoongi," povedal Namjoon a sadol si na kraj postele.

,,Čo chceš?" dostal som zo seba slabým hlasom a dusil v sebe vzlyky.

,,Len som sa prišiel ešte raz ospravedlniť za svoje chovanie. Na Jiminovy mi veľmi záleží, a bojím sa oňho. Nechcem aby sa mu niečo stalo. Aby si mu ty ani nikto iný ublížil."

,,Nechodíš náhodou s Jinom?"

,,Áno a nadovšetko ho milujem. A obaja ti pomôžeme ako sa len bude dať, nájsť a zachrániť Jimina," povedal a ja som prikývol.

,,Ou, a Jin urobil jedlo tak si pod dať." Zavretel som hlavou. Nechcem. Čo ak Jimin teraz niekde hladuje a ja sa tu idem napchávať?

,,MIN YOONGI! AK NEBUDEŠ JESŤ JIMINOVY LEN ŤAŽKO POMÔŽEŠ! TAKŽE ZDVIHNI TEN SVOJ ZADOK A NAKLUSAJ SEM INAK TI HO NAKOPEM A UŽ SA NEPOSADÍŠ!" zajačal na mňa Jin z kuchyne a ja som sa vydesene pozrel na Namjoona.

Ako vedel, že som povedal, že nechcem?!

Ten avšak iba pokrčil plecami a odišiel zo spálne.

Radšej som sa postavil ale prv som išiel do kúpeľne a opláchol si tvár studenou vodou.

Keď som sa dostavil do kuchyne na stole už bolo jedlo. Potichu som poďakoval a začal jesť. No aj keď to bolo vynikajúce, zjedol som iba trochu. Jin na mňa hľadel štýlom 'Ak to nedoješ, prisahám, že ťa zmlátim vareškou' ale ja som fakt nemal chuť.

S povzdychom som sa pozrel do obývačky. Tae sedel na gauči s notebookom na kolenách. Zrejme stále hľadá kde je Jimin. Som mu za to nesmierne vďačný. Aj Jinovy a Joonovy. Pomáhajú mi, aj keď nemusia.

Je to len moja vina. Keby som ho tam nenechal, nestalo by sa to.

(Skôr to je vina autorky ktorá nemá zrejme na práci nič lepšie ako trápiť svoje lásky)

Prepáč mi to Jiminie.

Prosím, prosím ať si v poriadku.

Ten skvelý pocit keď ti ešte aj mama dáva najavo, že ťa nik nepočúva, keď niekomu niečo hovoríš. •́  ‿ ,•̀ I'm okay

Chims 😘