Memories: Lost

~5~

Prepustili na za štyri dni.

Každý deň tu prišiel Min ale ku mne ho našťastie nepustili.

Povedali mi, že volali do mojej školy a vraj mi dali odklad a budem pokračovať až budúci rok a mne nepovedali ani prečo.

Vážne teraz vedia na škole viac než ja?

Jediné čo viem je že majú podozrenie, že som stratil pamäť.

Vychádzal som z nemocnice. Doktor má išiel odprevadiť a znova sa ma spýtal či viem kde bývam.

Samozrejme, že viem.

Domov som to nemal ďaleko. Asi dvadsaťtri minút cesty.

Yoongi pov.~

Sedel som v kuchyni a rozmýšľal nad Jiminom.

Doktori mi nič nechceli povedať. Dokonca ma za ním odmietali pustiť.

Zase mi tiekli slzy.

Od tej nehody som toho naplakal viac ako dovtedy dokopy.

Trhol som sebou keď v zámku zazneli kľúče.

Jimin pov.~

Odomkol som a prekvapil sa, keď bolo zasvietené svetlo. V nemocnici som bol vraj dlho "tak toto bude drahé ak sa tu svietilo celý čas" pomyslel som si a išiel do kuchyne si napustiť vodu.

Piv 3 os.~

,,Áaaa" ozvalo sa domom keď chlapec vstúpil do kuchyne.

Jimin spadol na zem a keď sa k nemu rozbehol Yoongi natlačil sa ku stene a nohy si pritiahol k hrudi.

,,J-jim..." ,,Prečo si tu?!!" Nenechal ho mladší dohovoriť a vydesene sa na Yoongiho pozeral.

,,Minie s-si v poriadku?" Spýtal sa opatrne a kľakol si k Jiminovy na čo mladší strachom a nepokojom zamrnčal.

,,Ja!? No som sa ti nevlámal do domu počas toho ako si bol kôli mne v nemocnici!!" Zvrieskol naňho naštvane a rýchlo si zakryl ústa. ,,Že ja pabo som niečo hovoril. Teraz má za to zmlátil a môžem ísť naspäť,, posmyslel si.

Yoongi pov.~

Č-čo? On si myslí, že za to môžem ja?

Prepána čo sa divím? Veď to bola moja vina. Nemal som ho na to jazero brat.

Ale nečakal som, že to bude brať ako koniec.

To mi ale na Jimina nesedí.

,,Čo ti je? V nemocnici mi nechceli nič povedať."

,,Prečo by mali." Povedal to s odporom voči mne. Čo je s ním?

Nechápavo som sa na neho pozeral.

,,Nerob, že ti na mne záleží. Nie som tak sprostí ako si myslíš aby som ti na to skočil aj druhý raz."

,,Č-čo? J-ja... o čom to hovoríš? Prečo by som mal hrať, žee mi na tebe záleží? Nie si mi vôbec ľahostajný."

Chcel ešte niečo povedať ale zazvonil mu telefón. Keď ho išiel vziať do ruky vytrhol som mu ho a keď som počul hlas jeho doktora trochu som sa zamračíl.

,,Zdravým, tu doktor Lee. Chcel som sa vás spýtať ako sa..."

,,Kkamžite mi povedzte čo je s Jiminom."

,,Ou. Vy ste ten mladý pán čo bol s Jiminom v nemocnici, že?"

,,Áno, a teraz mi odpovedzte."

,,Jimin má čiastočnú stratu pamäti. Moc sme mu o tom nepovedali pretože už máme overené, že je pre takých ľudí lepšie byť doma." Povedal mi a ja som skoro neudržal mobil v ruke.

Hovor som zrušil a pozrel sa na miesto kde sedel Jimin.

KDE JE!?

Hľadal som ho po celom dome.

Kde môže byť?

Počkať. Jeho skrýša. Bolo jedno koľko krát pri schovávačke som ho tam našiel. Skryl sa tam skoro vždy.

Prišiel som k jeho skrine v ktorej boli tajné dvere ako majú kúzelníci a iný podfukári.

Otvoril som dvere a Jimin začal kričať akoby sa mu niekto snažil odrezať prsty.

Prikryl som mu ústa rukou a povedal: ,,Prosím nekrič. Musíme sa porozprávať."

So strachom v očiach prikývol.

Čo všetko si nepamätá?