Memories: Lost

~31~

  Čo tu robí Tae?

  Aah, jasné.. musel už skončiť s tými kamerami či čo to tam robil, a dôjsť tu.

  Celkom ma prekvapilo, že tu prišiel. Pôvodne som si myslel, že pôjde domov a bude spať, keď bol v starom meste a skúmal tam tu budovu..myslím, že to dá zabrať, ak keď je pravda, že svaly mu nechýbajú takže asi preňho to tak náročné nebolo.

  Vykročil som za ním, no keď som od neho bol zhruba dva kroky otočil sa na mňa s úsmevom.

  ,,Nazdar Tae," povedal som a on ku mne podišiel ten krok čo nás delil a chytil ma okolo ramien.
 
  ,,Nazdar..aké milé privítanie. Ja som sa celý deň zakrádal hnusným starým domom, získal som ti informácie a ty mi povieš ako uvítanie Nazdar? To ti pekne ďakujem," povedal a pustil ma aby si mohol založiť ruky na hrudi a tváril sa popritom urazene.

,,Och, prepáčte pán Taehyung za moje nevychovanie. Vitajte späť a ak vás môžem poprosiť o informácie ktoré máte, budete ochotný mi ich predať?" hovoril som zo smiechom v hlase ale snažil som sa to hrať presvedčivo.

  ,,Dobre služobník môj. Predám ti ich pod jednou podmienkou," urobil "dramatickú" pauzu a znova ma chytil okolo pliec a niekam nás otočil. ,,Pôjdeme sa napiť a potom vám poviem všetko čo viem." Začal nás ťahať smer najbližší bar. Mohlo mi byť hneď jasné, že už niečo stihol vypiť.

  Prišli sme spoločne k pultu a Tae zamával na barmana ktorý k nám o malú chvíľu prišiel.

  ,,Čo si dáte?" spýtal sa s prehnaným úsmevom. Chcel som si objednať kolu alebo nejaký džús no Tae ma predbehol.

  ,,Dvakrát tonik s wisky," povedal a usmial sa naňho jemne tiež.

  ,,Tae, nie. Ja nechcem piť. Dám si nejaký džús alebo minerálk-" hovoril som a mával rukami aby pochopil, že piť fakt nechcem. No on sa na mňa ublížene pozrel a povedal: ,,Gi noták..kúpnopredajná zmluva znela, že si niečo vypijeme a potom ti poviem čo som zistil," povedal a podal mi pohárik s alkoholickou tekutinou. S povzdychom som ju do seba prevrátil a prázdny pohárik som položil naspäť. Na tvári som vytvoril grimasu a pozrel na Taeho ktorý už objednával ďalšie.

  Po asi treťom sa mi podarilo mu dohovoriť, a išli sme smerom von z baru keď mi zavibroval mobil vo vrecku. Vytiahol som ho a pozrel sa na prichádzajúcu správu.

Jin- Namjoonovy prišlo zle na dráhe tak sme išli domov

  Odpísal som mu na to jednoduché 'Ok' a odložil mobil späť. ,,Tae?" povedal som a pozrel naňho. Kráčal v tichosti popri mne a odkopával kamienky, pričom sa zakaždým zasmial. Obrátil na mňa svoju pozornosť a ja som teda pokračoval. ,,Vravel si, že máš nejaký nové informácie. Zistil si niečo? Vieš kto ho tam drží?" vychrllil som a zrýchlil sa mi tep srdca.

  Pohľad znova presmeroval pred seba a prikývol: ,,Áno ale poviem ti to až zajtra. Teraz som unavený a boli ma celý človek," povedal a zasmial sa zrejme na tom, zte ho bolí celý človek. Prikývol som mu na to a pokračovali sme v ceste domov.

Ráno~

  Zobudil som sa s menšou bolesťou hlavy ale som rád, že som nemal žiadne okno. Na včerajšok si pamätám dobre, takže som vedel, že Tae má nejaké nové informácie.       Toto vedomie ma donútilo preskočiť rannú hygienu a iba som sa obliekol do niečoho normálnejšieho než je pyžamo a vybral sa hľadať do domu Taehyunga.

  ,,Dobré ráno," ozvalo sa vedľa mňa až som trochu nadskočil od ľaku. Tae stál v kuchyni a na stole boli prichystané dva taniere s jedlom.

  ,,Aj tebe," odvetil som mu a prišiel som ku stolu. ,,Ty si varil?" spýtal som sa hľadiac na palacinky na ktorých sa vyjímala šľahačka posypaná kakaom a malinami okolo.
 
  ,,Trochu som si privstal. Tak som si povedal, že ku dobrým správam sa hodí chutné jedlo tam som spravil toto," povedal a posadil sa za stôl. Ja som urobil to isté a hľadel naň.

  ,,To si nemusel," povedal som a odkrojil som si kúsok palacinky a vložil si ho do úst. ,,Umm, mňam. Chutí to vynikajúco," pochválil som ho a jedol som ďalej.

  ,,Aale, ďakujem. A musel. Budem to jesť predsa aj ja a palacinky zbožňujem. Ale to nieje teraz podstatné, nemyslíš?" Prehltol som sústo a prikývol. On prikývol tiež a takisto ako ja odložil príbor naspäť na tanier.

  ,,Takže...ide o toto," odsekol akoby hľadal slová. ,,Nepodarilo sa mi nastaviť kamery ale našiel som niečo zaujímavé." Hovoril po častiach čo má celkom aj štvalo pretože som to už chcel počuť. ,,Je tam síce pár celkom svalnatých strážcov, ale tí sa dajú jednoducho zneškodniť. Ale to najhlavnejšie je, že som videl toho kto za tým všetkým stojí." Vyvalil som oči a nevedel čo povedať.

  ,,A-a z-zis-zistil si kto to je?" pýtal som sa šokovane.

  ,,Nie, lebo som mu moc nevidel do tváre lebo mal niečo na hlave a trochu sklonený pohľad. Ale bol celkom vysoký. Mal vypracovanú postavu a hnedé vlasy. Čo môže byť polka sveta ale všimol som si ešte niečo. Ale neviem či to bude stačiť." Nenapýnaj ma povedal som si v hlave a sledoval doslova každý jeden jeho pohyb. ,,Mal taký divný úsmev. Ako nejaké zviera. Morča alebo škrečok alebo.."

  ,,Zajac!?" skôr som to oznámil ako sa spýtal a rýchlo sa postavil zo stoličky.

  ,,Presne! Vieš kto to je?" povedal a ja som zovrel päste a cez zaťaté zuby som zavrčal: ,,Jungkook."

Toto je prvá kapitola ktorú vydávam tak, že som ju nemala predtým nikde predpísanú a napísala som ju dnes

Zároveň prepáčte, že v nedeľu nevišla nová kapitola, mala som....toho doma dosť (áno tak to poviem) takže som moc nestíhala

Tak snáď sa kapitola páčila a ďakujem všetkým za čítanie tohto príbehu.
Luv u all💜
Chims 😘