Memories: Lost

~17~

Len som naňho pozrel a začal som zatvárať dvere, ale kým som tak stihol urobiť vložiť tam svoju nohu aby sa mi to nepodarilo.

,,Prepáč, ale vážne sa musíme porozprávať." Povedal a otvoril ich. Vošiel dovnútra a ja som pred ním začal cúvať.

,,Jimin, neprišiel som ti ublížiť. Tak sa prosím ukľudni." Pomaly som prikývol a išiel do kuchyne. Sadol som si ale keď sa posadil vedľa mňa prešiel som ku kuchynskej linke.

,,Takže, a o čom sa chceš rozprávať?" Spýtal som sa ho s určitou podráždenosťou v hlase.

,,Myslím si, že to moc dobre vieš. Ušiel si, mne si ani nepovedal čo sa stalo a teraz bývaš s nejakým chlapíkom s ktorým si sa stretol kto vie kde!" Zvýšil hlas a ja som trochu nadskočil.

,,Yoongi netvár sa, že nevieš prečo. Všetko som v tú noc pochopil." Povedal som a on vyzeral dosť zmätene.

Páni, on by sa fakt mal stať hercom. Vyzerá to tak reálne.

,,Ale čo všetko!? Nechápem o čom to hovoríš!" Postavil sa na nohy a ja som zovrel okraje linky v rukách.

,,Prosím prestaň sa pretvárať. Videl som ťa. Viem čo si urobil."

,,Tak mi povedz čo som urobil. Prosím lebo ja to fakt neviem." Povedal potichšie a opäť sa posadil. ,,Takže ty nevieš?! V tú noc som ťa videl Yoongi. Videl a počul som ťa v tej uličke. Kurva veď si zaplatil Jungkookovy aby ma znásilnil! Ako si mi to mohol urobiť?!!" Zakričal som naňho tentokrát ja a po tvári mi tiekli sĺz.

Ale Yoongi vyzeral zaskočene.

,,Jimin, ja som Jungkookovy nič neplatil. Ani neviem o tom, že by tam bol." Povedal a ja som sa uchechtol a sklonil hlavu. ,,Mal by si  skúsiť herectvo Min. Vážne ti to ide. Ale má to jeden problem. Ja som videl ako z tej uličky odchádza. Počul som ako si sa mu vyhrážal. Tak teraz prosím odíď. Inak zavolám políciu." Povedal som potichu inak by sa mi asi zlomil hlas v strede vety a ukázal som na dvere.

,,Máš pravdu Jimin. Bol som v tej uličke a platil som niekomu za to čo mal urobiť. Ale nebol to Jungkook. A nikdy by som nedovolil aby ťa ktokoľvek znásilnil. Platil som mu za..." odmlčal sa a pozrel na hodinky ,,...vlastne už je čas." Povedal a prišiel ku mne. Chytil ma za ruku tak aby som sa nemohol vytrhnúť a ťahal ma von.

Pri dverách sa ale ešte zastavil a povedal: ,,Zamkni dvere aby to tu nik nevykradol kým budeme preč."
Povedal kľudne ale moju ruku nepustil. ,,Yoongi, prosím pusti ma. Ja s tebou nikam nechcem ísť."

,,Zamkni." Zopakoval a ja som tak radšej urobil.

Prišli sme k autu a on mi otvoril dvere spolujazdca. Radšej som robil všetko čo chcel a sadol si.

Po nejakej chvíli sme zaparkovali pri parku. Páni, on vážne vzal Park Jimina do parku.

Vystúpil a opäť mi otvoril dvere. Chytil ma za ruku a nehodlal ma pustiť. Začal ma viesť do parku.

Svetlá nesvietili. A už bola celkom tma takže som skoro nevidel.

Chcel som niečo povedať ale všimol som si modrej žiary. Zamračil som sa. V tomto parku som síce ešte nebol, ale nepríde mi normálne aby nesvieti svetlá a bola tu modrá žiara.

Keď sme prišli bližšie zastavil som sa, pretože to čo som videl mi skoro vyrazilo dych.

______________

Ospravedlňujem sa že vychádza ďalšia časť s meškaním. Preto dnes vydám ešte jednu.

Ako vždy: Snáď sa páčilo 💜

Chims😘