Memories: Lost

~34~

,,Na tvojom mieste by som sa radšej obliekol Jiminie. Predsa tu nechceš pobehovať nahý," ozval sa za mojím chrbtom hlas z ktorého mi prebehol mráz po celom tele.

Až moc dobre som vedel komu patrí.

,,Nevedel som kedy sa zobudíš a nechcel som ťa budiť tak som ti tam napísal lístok. No potom som počul nejaké zvuky a tak som sa prišiel pozrieť či si sa už zobudil." Doslova som cítil ako sa usmieva. ,,A taktiež som ti nechcel dávať niečo čo by sa ti nepáčilo tak-"

,,Niečo čo by sa mi nepáčilo?! To je všetko v tej skurvenej skrini! Nedonútiš ma si niečo z toho obliecť." Poslednú vetu som doslova zavrčal.

,,Tc, tc, tc, Jiminie. Takto by si nemal rozprávať. Potom ťa môže čakať trest a to mi predsa nechceme. No nie?" hovoril so mnou ako s dieťaťom. Ale...trest? Čo tým myslí? spýtal som sa sám seba. ,,Ale aj tak ti odporúčam sa obliecť. Ja ťa možno neohnem hneď na chodbe ale neviem ako moji pomocníci keď ťa uvidia nahého. To mi pripomína.." prestal hovoriť a prišiel ku skrini a niečo z nej vytiahol.

Bola to tá krabica s obojkami a uškami a takýmito vecami. Otočil sa aj s ňou na mňa a ja som si pritlačil nohy k hrudi a pokúšal som sa tak čo najviac zakryť. Krabicu položil predomňa a sadol si oproti mne.

,,Skús si jeden z obojkov. Moji pomocníci majú pravidlo že sa nesmú dotknúť ničoho čo patrí mne a ten obojok im to povie. Občas im tiež pošlem niekoho na zábavu, tak aby ti neublížili." "Sladko" sa usmial a ja som si ho prebehol pohľadom, ktorý sa mi zabodol na jednom mieste.

Ako sa posadil, jeho kabát odhalil jednu vec. Na opasku mal pripevnenú zbraň.

Nahlas som preglgol a s roztrasenou rukou sa radšej bez odvrávania načiahol pre jeden z obojkov. Vzal som do ruky jeden kožený s čipkou a mašličkou. Čipka bola biela a koža svetlo rúžová. Pod mašličkou som si všimol nejaký krúžok na ktorý sa asi dá niečo zavesiť.

(Takýto ale s bielou čipkou a rúžový, a krúžok namiesto guličky)

,,Pekná voľba. A teraz si ho daj na krk," povedal a doslova dychtivo sledoval každý môj pohyb.

,,Nie," povedal som potichu a pozeral do zeme.

,,Čože?" povedal výhražne a periférnych videním som si všimol ako sa rukou priblížil ku svojmu boku na ktorom mal pripevnenú zbraň.

Takmer nepočutelne som zakňučal a ruky v ktorých som zvieral obojok som si priblížil ku krku. Dal som si ho okolo neho a asi až za minútu sa mi podarilo ho zapnúť, keďže s rukami ako z gumy sa ťažko niečo robí.

Keď sa mi to konečne podarilo, zatvoril som oči, keďže ma znervózňoval Jungkookov pohľad a rukami sa objal okolo nôh.

,,Jiminie," povedal. Počul som ho, no nereagoval som. ,,Jiminie, pozri sa na mňa." Opäť som nereagoval, dokým som nepočul cinknutie nejakého kovu. Rýchlo som zdvihol vyplašený a uslzený pohľad. V ruke držal nejaký kruhový pliešok. Všimol som si, že na ňom bol vyrytý napíš no nedokázal som to prečítať. Načiahol sa s ním ku mne a pripevnil ho na ten strieborný krúžok.

,,Nádhera. A teraz ti ešte ideme vybrať zbytok oblečenia," postavil sa a začal sa prehrabávať vo veciach.

Vo finále vybral toto(pardon nechce sa mi to opisovať):

A k tomu ešte z krabice vzal do ruky králičie ušká a všetko mi to podal.

Tak toto...si nevezmem.

Ňom...ďalšia kapitola..
Teraz len dúfať, že tie obrázky budú v poriadku

Už mi ich raz vymazali tak snáď..

Čo hovoríte na Jiminov outfit?
Za mňa, Ja by som si to obliekla...síce nie do školy ale doma by som ho nosila rada..(◕ᴗ◕✿)
Luv u all 💜
Chims 😘