Memories: Lost

~47~

  Jimin pov.~

  Otvoril som oči a hneď som ucítil bolesť rozhliehajúcu sa po celom mojom tele, čo ma donútili syknúť a opäť očí bolesťou privrieť.

  No aj tak môj pohľad niečo upútalo... Teda..

  Skôr niekto.

  Yoongi... Ležal na zemi a na bruchu mal viditeľnú bodnú ranu.. naozaj vážnu.

  Rýchlo som si prebehol miestnosť pohľadom.

  Takmer nik tu nebol.. len ja, Yoongi a...

  Jungkook..

  Na zemi neďaleko Yoonieho bol zakrvavený nôž. S tým ho museli bodnúť.

  Jungkook stál opretý o stôl a v jednej ruke držal zbraň.

  Pokúsil som sa postaviť čo sa ukázalo ako úspešné, no úspešne sa mi podarilo aj pripútať na mňa pozornosť všetkých ostatných v miestnosti.

 
  Autor pov.~

  Po tom ako sa Jimin postavil naňho hneď padol Jungkookov pohľad a po chvíľke aj ten Yoongiho, ktorý s námahou pootočil hlavu aby naňho videl.

  ,,J-jim-" Yoongi sa pokúsil vysloviť jeho meno no nemal na to dosť sily.

  ,,Jiminie ... Ccc.. nemal by si tu byť. Dokážeš nájsť cestu späť do izby? Bežkaj, ja sa len postarám tuna o toto a hneď za tebou prídem," povedal mu s úsmevom ukazujúc na ležiaceho.

  Jimin sa len usmial a spravil krok vpred. ,,Prečó?" spýtal sa detským štílom a spravil ďalší krok vedúci ku Jungkookovy. ,,Bol som tam dlho a sám. Mne sa tam už nechce byť." Prekrížil si ruky na prsiach a čelil mu tvárou v tvár. ,,Ale.." jednu ruku k nemu natiahol a prstom mu začal prechádzať po hrudi a následne ju položil na jeho rameno. ,,..keby si tam išiel so mnou.." zdvihol aj druhú ruku a položil mu ju aj na druhé rameno. ,,..ukázal by som ti niečo.." začal mu schádzať po rukách a približoval sa tvárou k tej jeho. ,,.. čo nevidel ani Min Yoongi." Svoje pery jemne položil na tie jeho a pravou rukou sa približoval k jeho zbrani.

  ,,Vieš.. Jiminie.. si vážne krásny,

ale...

Robíš zlé rozhodnutia."

  Silou ho od seba odstrčil a zapríčinil tak Jiminov pád na zem, neďaleko Yoongiho.

  Na Jiminovej tvári bolo vidno hnev no keď uvidel hlaveň zbrane mieriť priamo naňho, v očiach sa mu zračil strach.

  Jungkook nečakal dlho a zbraň odistil.

  Mladík na zemi sa pokúsil dostať čo najďalej no do niečoho narazil. Bol to Yoongi snažiaci sa dostať z pút.

  ,,Je to smutné. Mohol by si byť šťastný so mnou. No tak Minie.. vykašli sa na toho úbožiaka a poď so mnou. Nechcem ti nijako ublížiť. A pozri! Nechám ho kľudne aj ísť a my odídeme spolu! Haha, no neznie to krásne?" chvíľu sa smial no rýchlo opäť zvážnel.