Lost Memories (Fanfiction for Avengers)

2. Verejný karnevalový festival pre bláznov

LUCI

Bežala som rozľahlou chodbou. Bola mierne osvetlená a všade okolo sa ozýval nepríjemný zvuk alarmu. Červené svetlo mi bilo do očí a pískanie mi prenikalo do ušných bubienkov.

Práve v tento deň sa začala moja cesta plná nečakaných objavov, klamstiev a...spomienok.

,,Čo sa deje?“ začula som za sebou známy hlas našej najlepšej agentky.

,,Nemám poňatia agentka Romanovová.“ odpovedala som a počkala kým ma doženie.

,,Ako ma to oslovuješ? Veď si tykáme.“ nechápala. Pozrela som sa na ňu veľavravným pohľadom. ,,Už rozmumiem. Ďalšia nekonečná prednáška od Furyho. Prečo je taký prísny? Je prísny, ale na teba si priam zasadol.“

Dala som jej za pravdu. Naozaj mi Fury vyčítal každú jednu chybičku. Nebola to veľmi dlhá doba čo si ma Avengers vybrali ako jednu z agentiek v prvej línii. Inak povedané, som na ich základni a posielajú ma na niektoré naliehavé misie. Inak vlastne vôbec nerozumiem prečo si vybrali práve mňa. Snažila som sa ale ako agentka v boji niesom taká úžastná aj keď biť sa viem a absolvovala som akadémiu na sto percent. Ale to veľa agentov predomnou ktorí sú o dosť skúsenejší ako ja. Inak niesom vedec ani nevinikám ani po strategickej stránke a o mojich orientačných schopnostiach ani nehovorím...

Keď ma Romanovoá predbehla tak som ju nasledovala pozdĺž chodby až sme prišli k miestnosti ktorá bola celá presklená.

,,Tony čo sa deje?“ opýtala sa Natasha a pribehla k mužovi ktorý stál pri jednom z jeho moderných zariadení.

Ihneď som jeho tvár s čokoládovo hnedými očami a originálnym strihom fúzikov ktorý sa k nemu dokonale hodil. Skoro som vyskočila od radosti. Ja vidím Tonyho Srarka! Najväčšieho žijúceho génia! A stojím tri metre od neho! Dobre, už iba dva a pol.

Zatiaľ čo vynálezca študoval niečo na počítači Romanovová mu stála za chrbtom a zisťovala čo sa deje v podobe otázok. Ja som stála o niečo ďalej a snažila sa sústrediť na to čo sa deje.

,,Čo to je?“ nechápala Natasha.

,,Vyzerá to ako verejný karnevalový festival, nie?“ povedal Stark.

Pozrela som na obrazovku. Bol na nej muž v akomsi...brnení?

,,Čo o ňom vieme?“ vyzvedala Romanovová.

,,Nevieme z kadiaľ prišiel ale narobil rozruch.“

Odrazu sa tam zjavil ďalší, rovnaký chlapík ktorý niečo zvieral v ruke. Akýsi kameň. Obaja mali na tvárach vážne výrazy a o niečom sa potichu zhovárali zatiaľ čo ten prvý sa rozhliadal po okolí. Boli v lese. Neviem kde presne ale bol to les.

,,Blázinec má dnes asi deň otvorených dverí. Musí mať naozaj veľkú popularitu pokiaľ k nám prišli dokonca aj ufóni.“ pokračoval Stark a hľadel na obrazovku.

Tí ufóni sa mi zdali až podozrivo známy. Tá ich zbroj, ich zbrane...niečo mi pripomínali, no moja myseľ odmietala prezradiť čo.

,,Z kadiaľ je tá nahrávka?“ opýtala sa Romanovová.

,,Nejaký agenti mi to posielajú. Máme priamy prenos. Luxus čo?“ povedal ironicky ,,Aj keď by som bol radšej teraz pozeral priamy prenos z futbalu...“ podotkol tihšie.

,,Prečo kôli tomu všetci tak vyšilujú? To preto si zapol ten alarm?“ pýtala sa ďalej agentka.

,,Myslel som si, že ho spustil niekto z vás.“ hovoril nechápavo a odišiel od počítača. ,,Vyšiluje sa preto, že tu teraz pobehujú nejakí mimozemšťania a my nevieme prečo.“