NATASHA
,,Nová agentka?“ opýtal sa Thór.
,,To nieje tvoja starosť.“ ohriakol ho Tony.
Thór sa zasmial.
,,Nieje to moja starosť!? Ako ju môže tá agentka poznať ak ste to nezriadili vy!?“ hneval sa.
Tony onemel. Nevedela som či od strachu alebo to bolo z tých sardiniek ktoré mal na obed. Mal by lepšie pozerať dátumy spotreby.
,,Chcem vedieť prečo ju pozná.“
,,Ona ju nepozná. Nemá ako.“ vošiel do toho Fury. ,,Agentka Romanovová prečo si myslíte, že ju pozná?“ obrátil pozornosť na mňa a ja som sa musela zamyslieť. Nevedela som ako to povedať.
,,Ona...hovorila jej meno.“ povedala som skľúčene.
,,A len preto, že hovorila jej meno si myslíte, že ju pozná?“
Mal pravdu. Naozaj nebola veľká pravdepodobnosť, že ju pozná. Možno mi bolo iba Thóra ľúto. Vyzeral, že ju naozaj chce vidieť.
Fury sa výťazoslávne usmial.
,,Nepozná ju.“
Thór zaťal päste.
,,Chcem ju vidieť.“ povedal odhodlane.
,,Je mi to ľúto, ale ona tu nieje.” odbil ho Stark.
Pokrútila som hlavou nad touto hádkou.
Vedela som, že ju len tak neukončíme.
No niečo ju aspoň pozastavilo. To čo sa práve stalo som akosi nedokázala vstrebať. Niečo takéto sa mi ešte nestalo. Všetky pocity sa mi zmiešali do jedného. Nechápala som, čo sa deje, no Fury so Starkom áno. Ich bledé a strnulé výrazy v tvárach vyzerali, akoby práve videli mátohu a potom som si uvedomila, že je to vlastne pravda...
HOGUN
Keď nás Sif s Thórom poverili aby sme sa mlátili do jedenástej v noci, tak sme to museli splniť.
Avšak práve keď som nad Volstagom vyhrával. Chýbalo mi od výbery naozaj málo! Tak sa stalo presne to, čo najviac nenávidím.
,,Hogun.“ sykol Volstag a ja som ho pustil.
Volstag sa ihneď schoval za jeden z kríkov. Ja som jeho príklad nasledoval.
,,Čo sa deje?“ opýtal som sa.
,,Kree.“ zašepkal.
Prestrašene som sa na neho pozrela a práve keď som sa chystal zrevať: ZODVIHNITE VŠETCI TIE BOJOVÉ ZADKY A POĎTE OCHRÁNIŤ VAŠU PLANÉTU PRED TÝMITO MODRÝMI KREATÚRAMI! tak sa Volstag rozosmial na plné hrdlo.
Najprv som nerozumel, no potom mi Volstag osvetlil situáciu.
,,Mal si sa vidieť ako si vyzeral!“ smial sa. ,,Vystrelil som si z teba a ty si naletel! Žiadny Kree tu niesú!“
,,To by som netvrdil.“ povedal som s pohľadom prilepeným k lesu.
Volstag pokrútil hlavou.
,,Mňa nedostaneš. Ja totiž -“
,,Bez srandy. Sú tam.“ povedal som vážne.
LUCI
Pomaly som nadvihla viečka. Bola som v akejsi nemocničnej izbe a cítila som ako sa mi do žíl vlieva neznáma tekutina.
Ihlu som si jemne vytiahla. Spoznala som túto infúziu. V záchrannom tíme sme ju používali na ukľudnenie. Ale veď ja som nebola v záchrannom tíme. Alebo bola? Začali sa mi vynárať spomienky na moje misie.
Aby som nedostala ďalší záchvat tak som sa postavila a prestala nad tým premýšľať.
Bola som oblečená vo svojich veciach, čo znamenalo čierna kombinéza. Opatrne som vyšla z izby a vydala sa pozdĺž bielou chodbou v ústrety nekonečného labirintu chodieb a výťahov.
Keď sa mi podarilo nájsť výťah tak som doň nastúpila a vyviezla sa na poschodie kde bola hlavná miestnosť. Podarilo sa mi ju nájsť pomerne ľahko.
No nevošla som do nej, zarazili ma akési hlasy.
,,Chcem ju vidieť." začula som mierne roztržitý, známy hlas.
Poznala som ten hlas, no nevedela som komu patrí. Bolo to, ako keď pozeráte niečo v televízii a odrazu počujete hlas známeho herca, no neviete si vybaviť jeho pravú podobu ani meno.
Presne takto som sa cítila.
,,Je mi to ľúto ale ona tu nieje." počula som Starkovu chladnú odpoveď.
Rozhodla som sa vojsť do miestnosti a zistiť čo sa deje. Za normálnych okolností by som to neurobila, no teraz som sa cítila zvláštne, akoby som ani nerozmýšľala normálne.
Ihneď ako som vošla tak na mne spočinuli všetky pohľady. Stark zbledol viac ako stena o ktorú sa musel oprieť aby nespadol, Fury ma tak vraždil pohľadom, že by som už bola dávno pod zemou a ďalší pohľad patril neznámemu človeku ktorého som ihneď spoznala.
Teda vlastne nie človeku...Ásgarďanovi! Predomnou stál Thór! Posledný Avenger ktorý tu chýbal tu stojí a díva sa na mňa šťastným pohľadom.
Poznala som ho z televízie, no pripomínal mi niečo viac. Moje vzpomienky sa nevynárali. Moja myseľ štrajkovala a odmietala o ňom prezradiť aj najmenší detail.
,,Už ti je lepšie?" začula som Natashu.
Rozpačito som sa usmiala.
,,Áno."
Thór ku mne pomaly pristúpil a na jeho tvári sa zjavil veľký, úprimný úsmev. Následne urobil tú najčudnejšiu vec.
Vôbec som to nečakala, no on...objal ma.
Stískal ma tak silno, že som si myslela, že mi popraskajú všetky kosti v tele.
Následne však prehovoril:
,,Ani nevieš ako rád ťa vidím, Rosalind."
Zdravím! Viem, vydávam o niečo neskôr. Ako sa vám páčila kapitola a čo si myslíte o konci? Inak ako sa máte? Nám už tretíkrát zavreli školu takže máme prázdniny. :D a inak odporúčam jazdu na padleboarde. Určite to vyskúšajte. Je to super. Hlavne keď máte pri sebe človeka ktorý pomenuje vás padleboard Kevin alebo Conrad + každých tridsať sekúnd dostaňte bezplatné zhodenie do vody. Myslím, že nám by stačila veľká nafukovačka...nie. Conrad je lepší. :D
Dobrú noc. ❤️
Bianchi
YOU ARE READING
Lost Memories (Fanfiction for Avengers)
FanfictionAvengers sa rozhodli vybrať agenta ktorý im budú pomáhať na misiách. Aj keď ich zámer je úplne iný. Avšak jeden raz vyberú dievča ktoré nieje vôbec skúsené či šikovné. Vyzerá to ako nevinný prípad kde v agentke vidia potenciál či skryté schopnosti...
