Lost Memories (Fanfiction for Avengers)

23. Dva týždne

LOKI

Takže aby som to správne pochopil, ty chces bez povšimnutia cestovať na inú planétu a to úplne sama.

,,Nebudem sama.“ namietla. ,,Ides so mnou. Paspainden sa na mieste objaví o dva týždne, pokiaľ ma dovtedy niečo nezabije tak ideš somnou.“

Dva týždne. Vtedy som ešte nevedel čo sa stane...nikdy by mi to nenapadlo. V žiadnom sne by mi nenapadlo a ani žiadna udalosť nás nemohla na nič také pripraviť.

,,A keď sa toho nedožiješ?“ opýtal som sa plný nevedomosti.

,,Pôjdeš sám.“ odvetila.

,,A čo s tým mečom urobíme?“

,,Ďalšie pokyny dostanem po jeho nájdení, no vraj je to veľmi silná zbraň. Nerozumiem prečo ale treba ju získať.“ hovorila.

Poď pojmom silná zbraň som si predstavoval Thorovo kladivo ktoré som rátal aj do sektoru pokazené, či nepoužiteľné pre iných užívateľov, takže som si z toho meča nerobil ťažkú hlavu.

,,Dobre.“ prikývol som. ,,Pomôžem ti.“

Tieto slová sa radili medzi tie ktoré som vtedy rozhodne nemal povedať. Teraz to však váľam na Thóra. Keby bol s ňou on tak by nezačal bez toho aby nevedel všetko. Moja rozvaha bola však iná. Rozmýšľal som až príliš sistematicky a vypočítavo. Pri tomto sa hodilo skôr Thorovo ľahostajné rozmýšľanie.

,,Super.“ vydýchla si Rosalind a smutne sa zapozrela do dverí.

Po chvíli ticha som sa ozval.

,,Choď za ním.“ povedal som.

Rosalind na mňa pozrela a smutne sa usmiala.

,,On príde.“ povedala a úsmev jej trochou opadol. ,,aspoň v to dúfam.“

Prikývol som a vyšiel z dverí von. Pokiny som už mal, nič iné som nepotreboval.

Jediné čo mi robilo starosti bola samotná Rosalind. Stále bola smutná. Nie nahnevaná, nie veselá, keby zúrila, bol by som pokojnejší, no ona je smutná, to nieje dobré znamenie.

S povzdychom som odišiel. Zajtra nás čaká dlhý deň.

ROSALIND

Robila som prieskum v knihe ktorú mi poradila moja údajná sestra. Nechcela som sa ostatným zverovať, no aj tak mi niečo chýbalo. Cítila som sa prázdna. Možno nie ČO mi chýbalo, ale KTO.

Odvrátila som sa od myšlienok a vrátila sa ku knihe. Musím sa sústrediť aby som na niečo prišla. Práve som bola v polovici keď mi niečo napadlo. Ten hlas. Už som ho dlho nepočula. Stalo sa niečo? Ani schopnosti sa už neprejavovali. Pravidelné tréningy s Lokim mi pomáhali. A aj jeho výstrahy, že ma vlastnoručne zabije boli istou podporou.

No prečo som ten hlas nepočula? Je to súčasťou tréningu? Alebo iba bytosť čo bola na truhej strane už na mňa nemá nervy?

LADY SIF

,,Čo si myslíš?“ opýtala som sa Fandrala ,,Bude hovoriť?“

Fandral pokrčil plecami.

,,Nevyzerá ako niekto kto už bol na výsluchu.“ odpovedal a pozornejšie sa pozrel Willovi do tváre.

,,Keď som bola u nich, tak ma vypočúvali originálnym spôsobom.“

,,Definuj: originálnym.“ namietol stále s pohľadom na Willovi.

Tiež som hľadela Willovi rovno do tváre.

,,Bol tam hluchý chlap ktorý sa snažil zistiť kde je Ros.“ odvetila som ,,Asi som mala zošalieť a povedať mu všetko." pokrčila som plecami.

,,A ako budeme vypočúvať tohto?“ opýtal sa Fandral.

,,Môžeme ho zbiť, ponúknuť mu niečo milé, vyhrážať sa mu...“ menovala som.

Will sa na nás iba zmätene pozeral.

,,Viete, že vás počujem, však?“

Jeho otázku som ignorovala.

Spolu s Fandralom sme chvíľu mlčali a pozerali sa na Willa.

Zrazu si Fandral povzdychol. Will na neho pozrel nechápavým výrazom.

Fandral si povzdychol druhý raz.

Teraz som sa na neho pozrela nechápavo aj ja.

,,Si v poriadku?“ opýtala som sa, no on iba nemo prikývol a odkašľal si.

,,Iste...“ opäť zakašľal ,,som v poriadku.“

Neodvrátila som od neho pohľad. Odrazu sa rozkaľal až ho prehlo a padol na kolená.

,,Fandral!“ vyhŕkla som a kľakla si k nemu.

Fandral sa začal dusiť až po chvíli padol k zemi.

,,Stráže!“ zrevala som.

O chvíľu sem napochodovali stráže a zisťovali čo sa deje.

Snažila som sa nahmatať Fandrlovi pulz, no...

,,Nedýcha.“ vyhŕkla som.

Stráže ho odtiahli von.

,,Je mŕtvy.“ zašepkala som a ostala sedieť.

,,Čo sa mu stalo?“ zaujímal sa Will.

,,Je mŕtvy.“ zopakovala som a potláčala som slzy.

,,Prečo?“ pýtal sa vystrašene.

Povzdychla som si.

,,Je tu epidémia.“ povedala som pomaly ,,Umiera sa na túto chodu veľmi pomaly. U každého sa prejavuje inak. Fandral sa zadusil.“ zlomil sa mi hlas. ,,Jeden umrel na kŕč, ďalší vykrvácal a iný...“ keď som si všimla jeho výraz, tak som radšej prestala. ,,Pokiaľ sa chorému nepodá liek, neprežije do hodiny.“

,,A on ten liek dostal?“ pýtal sa Will ktorý pravdepodobne strácal nervy.

,,Áno, no vypršal. To mi hovorí, že si musím dať tiež. Musí sa to dávať každé tri hodiny.“

,,Takže, to máš tiež?“ preglgol naprázdno.

,,Je to v celom hrade takže pravdepodobne to má každý.“ pokrčila som plecami a vliala si do úst obsah malej ampulky.

,,To bol protijed?“ opýtal sa Will pomaly.

,,Áno.“ povedala som.

,,Dajte ho aj mne!“ Vyhŕkol.

Nechápavo som sa na neho pozrela.

,,Načo by sme mrhali niečím takým na niekoho tak bezvýznamného?“

Will sa zamyslel.

,,Viem o projekte ktorý robia Kree.“

,,Načo nám to bude?“

Will sa trhol na stoličke.

,,Je to všetko čo chcete vedieť.“

Pomaly som sa pozrela na ampulku. Zamyslela som sa a po chvíli vytiahla ďalšiu a podala ju Willovi.

,,Účinok trvá tri hodiny. Dúfaj, že si nám užitočný.“ zasyčala som a vyšla von.

Keď som sa postavila k oknu cez ktoré sme pozorovali Willa tak sa mi niekto prihovoril.

,,Ty si ale herečka.“ pochválil ma Fandral. ,,Už som si naozaj myslel, že ma oplakávaš.“

,,Ani ty si to nehral zle.“ uškrnula som sa. ,,Bol si ako zmoknuté kura dusiace sa vodou.“

,,Rád som poslúžil.“

,,A teraz nám povie úplne všetko pre obyčajnú ampulku s vodou.“ tľapla som si s Fandralom.

Sif s Fandralom máme späť! Dúfam, že sa vám kaptola páčila. Inak čo si myslíte, že sa stane za tie dva týždne? Rada by som niečo prezradila, no ak by som to povedala tak to bude asi jeden zo spoilerov ktorý vám pokazí zážitok z knihy.
Dobrú noc 🌃
Bianchi ❤️