LADY SIF
Zobudila ma nepríjemná, bodavá bolesť na dlani. Táto vec ma donútila roztvoriť viečka, no keď som to urobila tak som to oľutovala.
Ihneď som ich opäť zavrela a prosila aby som bola na Ásgarde. Aby bol toto všetko zlí sen.
Odrazu sa mi v hlave všetko začalo vynárať. Dobre som si pamätala všetko čo sa odohralo pred pár minútami... hodinami...alebo snáď dňami? Pojem o čase bol zatiaľ nulový.
Opäť som otvorila oči, no teraz o čosi rýchlejšie. Ako prvé som zaregistrovala moje centrum bolesti. Moja pravá ruka krvácala pod ostrou čepeľou dýky ktorá sa odtiahla hneď ako jej majiteľ uvidel, že som hore.
,,Toto je najlepšia metóda na zobúdzanie.“ uškrnul sa muž ktorý vlastnil dýku.
Bol to akýsi Kree, no jeho pleť bola obvzvlášť modrá a jeho oblečenie bola nepochybne najdrahšia zbroj na tejto planéte.
,,Čo odo mňa chceš?“ opýtala som sa chrapľavím hlasom.
Muž sa zasmial.
,,Niesi ako ostatný.“ povedal a venoval mi tajomný pohľad. ,,Nekričíš od bolesti a ani sa nepýtaš kto som ani kde to sme.“
,,To preto lebo to už viem.“ odvetila som.
,,To sa mi páči. Ideš rovno na vec.“ pomädlil si ruky. ,,Takže ti vyhoviem.“
Jemne som sa pomrvila na stoličke o ktorú som bola priviazaná.
,,Úlohou mojich mužov bolo zistiť kde sa nachádza Raessah.“
,,Kto?“ nechápala som.
,,Netvár sa, že ju nepoznáš.“ vyhlásil o čosi zachmúrenejším hlasom.
,,Ale ja to myslím naozaj. Kto je Raegan?“
,,Raessa!“
,,Predtým si hovoril niečo iné.“ pripomenula som.
,,Hm...“ zamyslel sa. ,,Trevor!“ zahučal.
Chvíľu sme čakali ale nič sa nedialo.
,,Trevor!“ skrýkol opäť, no žiadna odozva. ,,TREVOR!“
,,Ehm...pane? Nemyslíte náhodou mňa?“ opýtal sa menší Kree ktorý pricupital k tomu veľkému ktorý so mnou viedol rozhovor.
,,Isteže teba myslím, Trevor!“ zahučal na neho.
,,Viete...ja som Tay-“
,,To je mi jedno! Ako sa volalo to dievča ktoré nám ušlo? Rafferty? Raheel?“ rozmýšľal.
,,Rosalind.“ pripomenul malý Kree.
,,No iste!“ potešil sa veľký Kree. ,,Rosseind!“
Chcela som sa opýtať či už bol pri ušnom ale asi by ma nepočul takže to bolo jedno.
,,Chcem vedieť kde je.“
,,Je vo svojej izbe.“ usmiala som sa.
,,Na Ásgarde nieje.“ zavrčal.
,,Kto hovorí, že tam býva?“
,,Povedz kde je!“
,,Podľa mňa je teraz za písacím stolom a kreslí si.“
,,Chcem vedieť kde menej presne je!“
Už zjavne strácal nervy, no ja som mu to nijak neuľahčovala.
Naklonila som sa k nemu a zašepkala:
,,Vo vesmíre.“
Toto bola posledná kvapka. Letela mi jedna za ucho.
YOU ARE READING
Lost Memories (Fanfiction for Avengers)
FanfictionAvengers sa rozhodli vybrať agenta ktorý im budú pomáhať na misiách. Aj keď ich zámer je úplne iný. Avšak jeden raz vyberú dievča ktoré nieje vôbec skúsené či šikovné. Vyzerá to ako nevinný prípad kde v agentke vidia potenciál či skryté schopnosti...
