Lost Memories (Fanfiction for Avengers)

32. Nikomu never

ROSALIND

,, Hovorím pravdu!" obhajovala som sa pred Ódinom.

,,Nikdy by som na Rosalind nezaútočila." vrúcne sa na mňa usmiala Tris. ,,No je možné, že Rosalind je...vystresovaná z toho všetkého a má halucinácie."

Nechápavo som na ňu hľadela a postupne sa rozpačito rozosmiala.

,,Ty si myslíš, že mám halucinácie?"

,,Sama som to zažila. Schopnosti podporujú takéto preľudy." vysvetlila.

Ódin sa zamyslel.

,,Tris bude mať pravdu."

Smiech ma razom prešiel. To mi tu nikto neverí?

,,Ale to bolo naozaj..." povedala som potichu a prosebne sa pozrela na Sif.

Pozerala sa na mňa s vyčítavým pohľadom ktorý prezrádzal, že nieje s mojím obvinením na Tris spokojná. Takisto som pozrela na Thóra. Zachytil môj pohľad a smutne sklonil zrak.

Nikto mi neverí.

,,Vráťte sa k turnaju." zavelil Ódin.

Rýchlo som vyšla von. Hneď pred zámkom ma zastavila Sif.

,,Rosalind musíš si zvyknúť, že nemôžeš obviňovať niekoho bez dôkazov." povedala vážne.

,,Až nabudúce nejaký budem mať tak ti ho donesiem. No ak by ma aj Tris zranila tak povie, že som spadla a urobila si to sama a ty jej samozrejme uveríš. A čo keby si videla ako na mňa zaútočila? Presvedčila by si sa, že máš halucinácie aj ty?" vyletela som na ňu a nahnevane odkráčala preč. Sif zlostne pokrútila hlavou a vydala sa preč.

,,Rosalind, ja viem, že Tris neveríš," spustil Thór a vydal sa za mnou ,,no nevieme ako je to s tou látkou čo máš v tele takže môže mať pravdu..."

 ,,Už ani ty mi neveríš?" hovorila som si stále svoje.

No pozrela som sa čo robím zle ja. Ako sa asi cíti Tris? Možno naozaj za nič nemôže.

Objala som Thóra a ostala v jeho objatí. Toto bola jediná vec aká mi napadla.

,,Možno máš pravdu." povedala som smutne.

Thor mi objatie opätoval.

,,Poďme preč." navrhol. ,,K jazierku. Máš to tam rada."

,,Ale čo turnaj?"

,,Lokiho už aj tak nenájdem. Historka o Pentaleone ho dostala."

,,To kto tvrdí?" ozvalo sa za ním.

,,Loki." usmiala som sa.

,,Rosalind ja ti verím." povedal rýchlo.

,,Naozaj?" prekvapene som sa na neho zadívala.

Loki prikývol.

,,Tris neverím. Vôbec."

Zamyslela som sa. Komu nám veriť? Thórovi a Sif alebo Lokimu? Až keď som to vyslovila nahlas tak mi došlo ako hlúpo to znie. Isteže Thórovi a Sif. Samozrejme, Lokiho mám rada, ale je to predsalen majster klamstiev a podvodov.

,,Ja neviem," vyhlásila som napokom, ,,no chcem vás vidieť rozdrtiť konkurenciu. Hurá na turnaj!" zvolala som.

Napadlo mi opýtať sa Lokiho na tú Penteleone, no napadlo mi, že to nebude najlepší nápad. Opýtam sa inokedy. Teraz som mala iba chuť zahodiť starosti za hlavu a pozerať sa.

THÓR

Ďalšie disciplíny prebiehali ako každý iný rok, no koniec bol rozhodne iný. Vždy sme súperili ja s Lokim proti Famdrlovi s Volstagom a proti Sif s Rosalind, no teraz to bolo odlišné. Nedá sa povedať, že by bola Rosalind lepšia bojovníčka než Tris...Tris bola lepšia v iných odboroch boja. Napríklad jej pozoruhodne išiel šerm. Za to môže to cvičenie so Sif. No zdalo sa mi, že toho dokáže vuac a že niektoré jej chyby sú silené. Rozhodol som sa to však neriešiť. Nikdy by mi však nedošlo kto Tris naozaj je!

No vrátme sa späť...keď prišiel koniec turnaja a vyhlásenie, tak sme všetci tŕpli.

Všímal som si Rosin smutný výraz. Chcela byť so Sif, no tá už má inú kamarátku.

,,Ros," začal som ,,poďme z tadiaľto preč."

,,Ale veď sú výsledky. Dozvieš sa ako si uspel."

,,Potom nám to Loki povie."

Loki prikývol.

,,Tento rok sa stavili Volstag s Fandralom. Jeden že vyhrá Sif, druhý, že my dvaja. Toto si nenechám ujsť."

Keď sme sa však vydali s Rosalind do lesa, zahalila ma temnota. Vôbec som nevnímal čo sa deje. Mal som výpadok z toho čo sa ďalej dialo.

ROSALIND

Thor ma chytil za ruku a vydali sme sa k jazierku.

,,Ešte si pamätám ako sme bojovali proti Lorelaj," začal. ,,pekne nás prekvapila, no Sifina podozrievavosť nás zachránila." hovoril a ja som zvedavo čakala na pointu. ,,Teraz niekoho podozrievaš ty. Sif nieje neomylná, preto musíme byť opatrní." hovoril. ,,Tris neverím o nič viac ako ty."

,,Ďakujem." usmiala som sa. ,,Mne sa vybavuje ten ples." zasmiala som sa. ,,Nepríjemný zážitok."

,,Iste." povedal Thor rozpačito.

Všimla som si pochybnosti v jeho hlase, preto som povedala:

,,Jeho koniec však stál za to."

,,Isteže." usmial sa.

,,To myslíš ironicky?" vŕtala som v ňom.

Opäť za zasmial.

,,Pravdaže áno."

Toto ma zaskočilo. Zastala som na mieste a zapozerala sa na neho.

,,Ty za to nie si rád?"

Spozoroval môj nepokoj preto spozornel.

,,Aj za teba sa niekto vydáva?" povedala som nahlas.

,,Rosalind o čom to hovoríš?" povedal mierne a chytil ma za ruky.

Uvedomila som si, že nemôžem veriť nikomu.

Thor by nikdy nezabudol na naše zakončenie plesu. Alebo áno? Ale potom by ma nemal rád. Potom by nebol so mnou.

Vydáva sa snáď niekto za neho? Pochopila som jedno, niekto sa ku mne snaží dostať a to už nemôžem veriť ani Thórovi.

Odrazu sa však Thórovi akosi rozjasnilo a hneď sa začal pýtať, no ja som nebola nadšená. Bola som zmätená a rozhodla som sa nikomu neveriť.

THOR

Od toho ako sme sa stretli s Lokiho dvojníkom a ako sa vyparil som si nič nepamätal. Skrátka som sa ocitol uprostred lesa a držal som Rosalind za ruky.

,,Ros, čo tu robíme?" pýtal som sa zmätene.

Rosalind namiesto odpovede hľadela do mojich očí. Bol to smutný a zmätený pohľad. Čo tu robíme?

,,Čo sa deje?"

Rosalind sa vytrhla z môjho zovretia a rozbehla sa v zmätku preč.

Nechápavo som ostal stáť. Čo sa to deje? Kam to Rosalind šla? Prečo? Mal som nekalé tušenie, že sa tu niečo opäť začína diať.

Môžem s radosťou oznámť, že dnes okolo pol druhej rána som oficiálne dokončila túto knihu a chystám sa dnes zverejniť posledné kapitoly. Dúfam, že sa vám budú páčiť. Opäť hovorím, pripravte sa na epický koniec.  :)