Lost Memories (Fanfiction for Avengers)

39. Strážca

Takže ako som sľúbila, je tu posledná kapitola. Som si vedomá toho, že sa vám koniec bude zdať...no...veď uvidíte. Takže popcorn do rúk, zababušte sa do periny, zvrite dvere a zhasnite svetlo pre lepší zážitok a čítajte! Nezabudnite svoj názor a pocity napísať do komentov. :)

LADY SIF

Musím zmieniť, že práve mi Will (dlhý príbeh...Will je teraz s nami a pôsobí tu ako učiteľ) vtrhol do izby a zavolal ma na raňajky (áno, písala som celú noc) a mne sa naozaj nechce písať toto donekonečna takže to rýchlo ukončím.

Thór sľúbil, že svoju verziu napíše tiež a Loki takisto plus Rosalind si počas tohto celého písala denník takže verím, že sa náš príbeh zachová z každého uhla pohľadu. Nasledujúce udalosti nemám to srdce napísať. Nechám to na Lokiho pretože ten to dokáže určite najlepšie. Svoju verziu môžem ukončiť iba niekoľkými slovami. Musím sa predovšetkým ospravedlniť Rosalind a všetkým mojim priateľom. Prepáčte mi všetko, tieto zážitky však boli niečím náučné, naučila som sa nepodceňovať svojich nepriateľov, teraz už viem, že túto chybu nikdy neurobím a verím, že ani nikto z nás už nie je menej obozretný než je potrebné.

THÓR

Ako napísala aj Lady Sif ani ja nenapíšem čo sa dialo ďalej. Na to má právo iba Rosalind, no tá to určite dovolí Lokimu aby to napísal za ňu. No ak by som mal ešte niečo povedať...moje slová by určite viedli k mojim priateľom. Bol to ťažký boj, no zvíťazili sme a nemôžeme stáť nad jediným okamihom a nad niečím čo mohlo byť, no musíme sa pohnúť ďalej! Aj ja sám sa však musím snažiť aby som toto pravidlo dodržal.

LOKI

Tento nápad s písaním všetkých udalostí zo všetkých uhlov pohľadu ma už hnevajú. Nestačí aby každý povedal svoju verziu a napísal to iba jeden z nás? Všetci trvajú na tom, aby som Rosalindinu verziu prepísal z jej deníka, preto som to aj urobil, no ešte mi pripadla úloha vyrozprávať  koniec...tak teda, píšem ho.

Boj sa teda takmer skončil a všetci sme stáli v ústrety Rosalindinej sestre. Chceli sme sa dostať k vysvetleniu prečo chcela Miriabell Rosalind zničiť, no postupne sme zistili, že išlo skrátka o pomstu. Rosalind a Miriabell boli ako malé veľmi odlišné. Miriabell sa chcela stať strážcom, no postupom času sa ukázalo, že Rosalind je o dosť súcejšia. No keď na nás Miriabell zaútočla ukázalo sa, že nieje len tak obyčajná. Jej dar pretvarovať sa bol stále rovnaký. Stále dokázala vstúpiť do niekoho. Rosalind smutne pozerala za svojou sestrou. 

,,To zvládneme." nabádala ju Sif ,,Dokážeš jej to rozhovoriť." 

Rosalind sa na ňu vďačne usmiala a dala sa do boja aby sa dostala k nej.

,,Sif, toto nieje dobrý nápad." hneval som sa na ňu.

,,Ona to zvádne," mávla rkou ,,Čo také sa môže stať?" 

Čo také sa teda vďaka jedienej vete stalo? To ihneď uvediem.

Držal som sa blízko Rosalind preto som počul celí jej rozhovor.

,,Miriabell prosím," ozvala sa Ros ,,nechcem s tebou bojovať. Ja ani nechcem byť strážca."

Miriabell sa na ňu zlostne otočila a ihneď na ňu zaútočila Peispenderom. 

,,Vždy ťa predomnou uprednostňovali." vyhŕkla. ,,Myslíš, že po pár slovách na to zabudnem?"

Rosalind sa pretočila a dostala sa z dosahu meča. Následne sa však Miriabell ohnala mečom ponad Rosinu hlavu a ona sa ledva uhla. Podkopla jej nohy tak, že Rosalind skončila na zemi a Miriabell do nej skoro sekla mečom ale Ros sa odkotúľala preč a vyšvihla sa na nohy.

,,Nikdy som nechcela byť pred tebou. Vieš, že mi na tom nezáleží." snažila sa Rosalind.

Miriabell sa opäť ohnala mečom, no tentoraz zastala aby sa mohla Ros pozrieť do očí.

,,Chceš to hodiť na ostatných," zasyčala ,,no nebyť teba, museli by ma vybrať tak či tak." 

Opäť sa zahnala, no tentoraz sa Rosalind bránila mečom a skončili v polohe kedy obe stáli oproti sebe a tlačili mečmi o seba.

,,Vidíš ich?" opýtala sa Miriabell a pozrela sa na Sif a Thóra ktorí sa snažili čo naríchlejšie dostať k Rosalind cez tú hŕstku Kree. ,,Je jasné, že vyhráte," pokračovala ,,a aj tak sa snažia aby sa k tebe čo najrýchlejšie dostali. Naozaj si myslíš, že si ich zaslúžiš?" 

Rosalind sa zamysela, no nastalo naozaj zlé načasovanie. Jeden Kree vytiahol meč a zaútočil na Thóra zo zadu. Videl som na Rosalind, že ňou prešla vlna strachu. Vedela, že Thór by ho  s ľahkosťou odhodil, no Kree už bol príliš blízko a každá sekunda bola vzácna. Rozhodla sa mu pomôcť. Zatlačila do mečov viac, podľa jej tváre som presne videl, že tlačí celou silou až sa Miriabell zvalila na zem so zlostným výkrikom.

Odvrátila pohľad od boja a otočila sa na nich. Vystrela ruku a toho Kree prebodol kameň ktorý vyletel zo zeme. Dobre vedela, že to nesmie robiť, no pre niečiu záchranu sa to oplatí. Thór si všimol čo urobila lebo sa na ňu usmial, no vzápätí sa mu na tvári mihol prestrašený výraz. Chcel niečo zakričať keď sa na neho vrhli ďalší protivníci odhodlaný zničiť ho. Najprv som nerozumel čo ten prestrašený výraz mal znamenať, no keď mi to došlo bolo neskoro a ja som bol príliš ďaleko na to, aby som tomu dokázal zabrániť.

Rosalind musela cítiť nepríjemný pocit ako jej niečo chladivé prešlo cez rebrá a porušilo srdce. Krv sa z poraneného srdca valila preč. Najprv si to neuvedomila, no keď sa pozrela nižšie nepokojne sa pokúšala nadýchnuť. Prebodlo ju ostrie jej vlastného meča. Nie obyčajného meča. Bol to Peispender.

,,Hovorila som, že je to meč tvojho osudu." začul som Miriabellin hlas.

Ihneď ako som sa spamätal som sa za ňou rozbehol. Ignoroval som to, že sme všetci vyhrali a už tu nebol skoro žiaden Kree vrátane tých čo sa vrhli na Thóra.

Kolená sa jej podlomili, no predtým ako dopadla na zem ju Miriabell chytila do náručia. Venovala jej úsmev.

,,História sa opakuje." šepla. ,,Ja ti iba oplácam čo si ty už raz spravila."

,,Nikdy, by som ti neublížila." vysúkala zo seba šeptom pretože nič viac jej poškodené hlasivky nedovolili.

Miriabell úsmev trochu zamrzol a povedala poslednú vetu:

,,Mala si pravdu, život je iba čakanie na smrť ak nemá človek nejaký cieľ...ten môj už je splnený, čo si dokázala ty?"

Následne sa smutne usmiala a Rosalind prehodila cez čierny portál pripomnínajúci čiernu dieru...

Bezradne som ostal stáť. Portál sa však začal zatvárať preto som sa rýchlo uvedomil a rozbehol sa. Všimol som si Thóra ktorý bežal ako najrýchlejšie mohol a Sif ktorá sa pri behu rozplakala.

No bolo neskoro. Portál sa nadobro zavrel a premiestnil sa inam spoločne s vchodom do raja aj so strážkiňou. Všetko okolo nás sa pomaly začalo rozplívať a my sme sa opäť ocitli na Asgarde...no bez Rosalind.

Čo sa stalo v tom portáli sa už nikdy nedozvieme, no jedna vec mi už bola jasná:

Rosalind by bola najlepší strážca aký by kedy mohol byť.

Čo sa ďalej dialo v portáli, to je už Rosiním tajomstvom ktoré už nebude môcť prezradiť...