Lost Memories (Fanfiction for Avengers)

4. Obrázky

STEVE

Rozmýšľal som nad Furyho slovami. Čo ak tu Loki naozaj je? Ale čo ak sa mýli? Čo ak je tom niečo iné? Čo ak je to niečo horšie? Ostal som v miestnosti sám. V hlave mi však vŕtala ešte jedna vec. Kto bolo to dievča ktoré bolo s nami a pýtalo sa na Lokiho?

Romanovová hovorila o tom, že budeme mať na základni nejakých agentov, no ona bola zatiaľ prvá ktorá bola s nami a počúvala náš rozhovor. Nemala by robiť svoje agentovské veci? Nieje jej nadriadený stále Fury?

Rozhodol som sa potom Romanovovej opýtať. Stále mi to dievča prišlo zvláštne. Čo robila v jej izbe? Je tu predsa roboty ako na kostole.

Vedel som, že do súkromia sa chodiť nemá ale rozhodol som sa ísť do jej izby.

Presne som vedel kde majú agenti svoje izby. Vyhľadal som tú jej. Zistil som, že je to tri krát doprava, šesť krát dole a- ako ďalej? To je jedno skrátka som sa tam dostal. (Síce nerátam tú hodinu blúdenia ale dostal som sa tam.)

Dvere mala odomknuté preto som ich otvoril a vošiel. Jej izba bola v tvare obdĺžnika. Oproti mne bola tá kradšia strana na ktorej konci bolo okno. Na ľavom boku bol písací stôl so stoličkou nad ktorým bolo zrkadlo. Na pravo bola posteľ a vedľa nej skriňa. Izba bola uprataná. Bolo pekne ustlané a oblečenie bolo poskladané v skrini. Jediná rozhádzaná vec bol stôl. Ten bol plný papierov, zošitov, pier a ceruziek.

Jeden papier som chytil do ruky. Najprv som nevedel ako ho mám otočiť. Bol na ňom... hrad? Dá sa to tak nazvať? Bol vo tvare trojuholníka. Celí bol tmavou farbou s miestami kde bola čisto biela z čoho som usúdil, že to musí zobrazovať nejakú lesklú farbu. Ten istý hrad bol nakreslený aj zospodu ale akoby bol pod vodou. Jeho farby boli nevýrazné. Vyzerali ako korene stromu.

Ďalší obrázok ktorý som chytil do ruky bol akýsi znak. Mal som pocit, že som ho už niekde videl. Bol mi známy.

Ako som si obrázky prezeral tak som začul niečí hlas.

,,Čo tu stváraš?"

Prudko som sa otočil až mi papiere vyleteli z rúk. Vo dverách stála akási osoba.
Nebudem klamať. Vystrašil ma. Keď som sa bližšie pozrel tak mi odľahlo. Bol to iba Stark.

,,To dievča." povedal som. ,,Niečo sa mi na nej nezdá. Povedal som si, že sa pozriem do jej izby."

Tony nechápavo krútila hlavou a zohol sa po papiere. No keď uvidel čo na nich je tak bol bledší než papier na ktorom bol obrázok nakreslený.

Rýchlo papiere položil na stôl, následne vybral mobil a odfotil ich.

Vyzeral veľmi nervózny. Alebo to bol v jeho očiach hnev?

,,Čo je na tých papierich také dôležité?"nechápal som.

,,Čím menej vieš, tým je to lepšie." odbil ma a otočil sa na odchod. ,,Vypadnime z tadiaľto."

Nepotreboval som to počuť dvakrát a vybehol som z izby.

,,Prečo mi to nemôžeš povedať?" vyzvedal som. ,,Už si ako Fury."

Stark neodpovedal. Sme tím. Mali by sme zdieľať dôležité informácie a tento muž si myslí, že to celé zvládne v poriadku sám.

,,Pokiaľ je to dôležité tak to musíš povedať." nahneval som sa.

,,Je to až tak dôležité, že to nesmie nikto vedieť." odvrkol.

Vedel som, že s ním strácam čas. Vydal som sa za Romanovovou. Tá mi aspoň povie viac.