Lost Memories (Fanfiction for Avengers)

20. Meč, hľadanie, stajne a všetko ostatné čo k tomu patrí

LADY SIF

,,Sif.” začula som ako ma oslovil Thór keď som si sadla k stolu pri obede. ,,Nebola s tebou Rosalind?” náhle sa opýtal.

Vrhla som na neho nechápavý pohľad.

,,Ja som myslela, že je s tebou.”

Thor zavrtel hlavou a rozpačito prechádzal pohľadom po miestnosti.

,,Keď niekam ide tak zanechá aspoň odkaz.” vysvetlil a opäť sa obrátil na mňa.

,,Bude sa tu niekde potulovať, vieš predsa aká je nedochvilná.” pripomenula som.

Pokrútil hlavou.

,,Boli sme spolu včera večer. Od vtedy som ju nevidel. Je to už pol dňa. Nezvykne sa izolovať na taký dlhý čas.”

Aj keď som nepovažovala toto za núdzový stav musela som mu pomôcť. Hodila som posledný pohľad po Fandralovi ktorý nás zvedavo pozoroval. To mi stačilo aby som chytila Thóra za ruku a odviedla z hodovej siene.

,,Ideme ju nájsť.” vyhlásila som odhodlane a tiahla ho von.

Nasledujúce tri hodiny sme ako blázni krížom krážom behali po celom Ásgarde a snažili sa nájsť Rosalind. No bez výsledku. Akoby sa po nej zľahla zem. Nikde jej nebolo.

THÓR

,,Stajne si prešla?” opýtal som sa keď sme sa opäť stretli.

,,Áno.” odvetila Sif otrávene.

,,Východnú časť záhrad?”

,,Áno.”

,,Západnú časť záhrad?”

,,Áno.”

,,Les?”

,,Ten mal na starosti Loki.” kývla za seba.

,,Áno.” odpovedal rovnakým tónom Loki.
,,Rovnako ako všetky záhrady, cvičiská, knižnicu, celí hrad, vyspovedal som všetky stráže...Rosalind nevyšla z izby.”

,,Z izby?” opýtal som sa nechápavo. V jej programe nebolo zatvárať sa v izbe. Po tréningu s Lokim bola Rosalind s nami. Potom sme boli celí deň spolu. Prečo však od vtedy nevyšla z izby? Všetky moje dedukcie sa však v mihu vyparili.

,,Nemôžeme konečne poprosiť Heindalla o pomoc?” dobiedzala Sif, no moja odpoveď bola vždy rovnaká: nemôžeme pretože nás nabonzuje Ódinovi a Rosalind bude tam kde bola.

,,Žeby utiekla?” opýtala sa Sif.

,,Ona neutiakla.” povedal som a pohľad som zabodol do diaľky.

,,Ja viem čo si myslíš ale-”

,,Nie, naozaj. Ona neutiekla.” zopakoval som a ukázal na osobu kráčajúcu po chodbe smerom od nás.

,,Rosalind.” potešila sa Sif a rozbehli sme sa za ňou.

,,Ros.” usmial som sa a chytil ju za ruky.

Rosalind sikla od ľaku a vytrhla sa. V jej očiach som videl strachu. No z čoho strach?

,,Je všetko v poriadku?” opýtal som sa opatrne.

Rosalind mierne prikývla a donútila sa k rozpačitému úsmevu.

,,Je mi to veľmi ľúto ale hľadaním som zabila veľa času, už musím ísť.” vyhlásila Sif a rozbehla sa preč.

,,Hľadaním?” nerozumela Ros.

Nechápavo som pokrútil hlavou.

,,Bola si preč celé hodiny. Nevedeli sme ťa nájsť. Čo sa stalo?”