Lost Memories (Fanfiction for Avengers)

33. Oficiálne víťazstvo sa odkladá

ROSALIND

Ako za prvou som chcela ísť za Sif, no to som si ihneď rozmyslela. Napadla mi Frigg ktorá čakala na vyhlásenie rovnako nedočkavo ako ostatný, no uvedomila som si, že veriť nemôžem nikomu. Prišlo mi to ľúto.

Nemôžem to nikomu povedať. Nemôžem sa nikomu zdôveriť. Do očí sa mi natlačili slzy. Čo sa to tu deje?

,,Kde je Thór?" začula som za sebou. ,,Zmešká naše oficálne víťazstvo!"

Bol to Fandral. Veselo sa na mňa pozeral.

Ja som však iba začala cúvať a šepkať si, že to bude všetko v poriadku, no dobre som vedela, že nebude.

Rozbehla som sa preč. Do zámku. Už som nevidela nikde bezpečie.

,,Je v poriadku?" počula som ešte ako sa Fandral pýta prekvapeného Lokiho.

Do izby som dorazila pomerne rýchlo. Zamkla som za sebou dvere a okno privrela.

,,Noták Rosalind, kto by mohol niečo také urobiť?" šepkala som si. No jediná podozrivá bola stále Tris.

Pozrela som sa z okna. Videla som ako niekoho nervózne pohľadom hľadá.

Žeby naozaj?

Váhavo som si sadla na posteľ. Už to nemôže byť horšie.

,,Čo sa deje Lovibell?"

Dobre tak teda môže.

Moja strašidelná sestrička sa objavila vedľa mňa.

Môžem veriť aspoň jej?

,,Čo si vlastne zač?" vykĺzlo zo mňa.

Miriabell zamrzol úsmev na tvári, no rýchlo sa spamätala a rozpovedala mi akýsi príbeh.

,,Koluje taká legenda." začala. ,,Je o tajnej zemi ktorá údajne neexistuje. Je to celá planéta, no je nedotknuteľná. Je v nej toľko pokladov a krásy, že by to bytosti vo vesmíre nedokázali nezničiť. Tento raj sa zanechal iba na jedinej planéte, no vždy má strážcu." videla som v jej očiach nadšenie z toho čo rozpráva, no aj akési sklamanie. ,,Naši rodičia chceli túto zem nájsť, no zaplatila som za to ja. Zem nepríme nikoho kto jej nieje hodný. Vedeli sme, že niesme dostatočne dobrý aby sme tam mohli byť." úsmev jej tentoraz nahradil hnev ktorý sa jej odrážal v očiach. ,,Asi si zistila, že ja tu niesom hmotne. Uväznili ma a vydrala som sa z tadiaľ aspoň takto." znechutene sa pozrela na svoje zničené ruky. ,,A môže zato strážca."

,,Kto je ten strážca?" vyzvedala som.

,,Dosť otázok, teraz sa idem pýtať ja." zavelila.

,,Dobre, tak teda napadol ma Trevor, zhodila si ma zo skali, žijem...čo je ešte také neobvyklé?"

,,To že žiješ nieje neobvyklé." zasmiala sa, no v očiach som jej pri slove žiješ uvidela krátky zábhlesk camtivosti a hnevu.

,,Mám byť dávno mŕtva." povedala som vážne. ,,Prečo som ten pád prežila?"

Miriabell sa teraz v očiach zablisol neprehliadnuťeľný hnev.

,,To tie tvoje schopnosti." povedala neurčito.

Už to znelo obohrane. Prečo všetko váľame na ten hlúpy pokus!? Prečo to nemôže byť niečo iné?

Vysvetlila som Miriabell čo sa stalo s Trevorom a s tým mečom.

Miriabell mlčala akoby čakala, že sa slova ujmem ja. Akoby sa rozhovoru s Trevorom chcela vyhnúť.

,,Ten meč je nenájditeľný." povedala som zúfalo aby som nemusela prečkávať to hrozná ticho.

,,Je dôležitý. Snaž sa viac." povedala chladne.

,,Načo nám bude?" nechápala som. ,,A prečo je na tak nedotknuteľnom mieste!?"

,,Je to meč strážcu." povedala. ,,Len ten nám dokáže pomôcť."

THÓR

Zarazene som stál na mieste. Prečo Rosalind tak náhle odišla? Čo sa to vlastne stalo? Myšlienky ma nenechali. Rozbehol som sa za Lokim okolo ktorého Rosalind práve prebehla, no niekto ma zastavil.

,,Poď Thór. Zmeškáš vyhlásenie." ozval sa niekto rozpačito.

,,Prepáč Tris, no zmeškám."

,,Myslíš si, že ťa neodoženie keď k nej prídeš?" schladila ma.

,,Potrebuje niekoho." hlesol som.

,,Potrebuje byť sama." usmiala sa.

Pomaly som prikývol a smutne sa otočil k tribúne. Nemôžem tu len tak stáť!

,,Loki," rozhodol som sa ,,nemohol by sa pozrieť čo stvára Rosalind?"

 ,,Prečo to neurobíš ty?" opýtal sa mrzuto, zjavne nechcel zmeškať vyhlásenie, no čas bol na našej strane pretože Vaughn práve vyhlásil prestávku pretože mu výsledky nesedia.

,,Pozriem sa do hradu." povzdychol si.

LOKI

Vyhlásenie vraj musia odložiť lebo dostali najprv zlé výsledky. Preto som sa vydal zatiaľ do knižnice.

Keď som však stál pred dverami počul som akési šuchotanie a padanie kníh.

Rýchlo som vošiel a uvidel ako sa Rosalind snaží dosiahnuť na jednu knihu a pritom omylom zhadzuje všetky ostatné. Thorova úloha je nevedomky splnená.

,,Hej," napomenul som ju a zodvihol tie úbohé knihy ktoré zváľala. ,,vieš, že knihy sú vzácne? Prečo ich takto týraš?"

,,A ty vieš čo si tie knihy prežili pri Volstagovi s Fandralom?" mávla rukou Ros.

,,Čo hľadáš?" spýtal som sa.

,,Toto," povedala a ukázala na knihu v úplne najvyššej poličke kam som aj ja sotva dočiahol, no dal som sa na špičky a nejak ju potiahol dole.

Kniha sa však skĺzla a spadla ku svojim druhom na zem.

,,Prečo tú knihu takto týraš?" zasmiala sa Rosalind, no kniha sa otvorila a odhalila svoj obsah. Cez jednu stranu sa týčil obrázok mohutného meča, na druhej bol k nemu akýsi popis a vznešeným veľkým písmom bolo na začiatku napísané: Peispender.

Znepokojene som na knihu hľadel.

,,To je meč po ktorý ma poslala Miriabell." skonštatovala Rosalind.

Skoro som sa zadrhol vzduchom, že som musel zalapať po dychu.

,,Ale to je predsa meč Pentaleone!" vyhŕkol som, no ihneď to aj oľutoval.