Neighborhood

9. Member

Zrazu som tam uvidela fotku mňa a Keitha, ako sa bozkávame. Mali sme k tomu aj video. Ako som sa mohla bozkávať s najlepším kamarátom môjho kamaráta? Och keď sa to ten dozvie, tka ma zabije. Bože, čo som to len urobila. Všetko som to dievčatám vysvetlila a oni hneď pochopili, lebo už poznali Keitha s Aronom osobne. Strávili sme s dievčatami celý deň v Summerinom byte. Okolo 10 večer som sa pobrala na stanicu a išla som autobusom domov. Cestou som mala celý čas slúchadlá v ušiach až kým som nevošla do domu. Všade bolo ticho. Je pravda, že je pol 12, ale nie je to u nás o takom čase zvyčajné. V kuchyni na chladničke som našla lístok, že mamka so sestrou išli na týždeň k tete do vedľajšieho mesta. Napísala som to dievčatám. Ešte sme si trochu písali, potom som skočila do sprchy a išla spať. 

Zobudila som sa na nejaký hluk. O pol 8 ráno musel začať môj sused kosiť záhradu. Prišla mi správa. Nechcelo sa mi natiahnuť za telefón, ale nakoniec som to urobila. Písal mi Aron. 

"Bože, on vidí koľko je hodín? Mám chuť začať hádzať veci z okna aby si uvedomil, že ľudia ešte spia :D." odpísala som mu, že môže inak začnem ja a snažila som sa znova zaspať. 

Keď sa mi nedarilo vyliezla som z postele a zišla dole do kuchyne spraviť si kávu. Vzala som si na raňajky ovsené vločky a sadla si do obývačky k netflixu. Pozrela som si niekoľko častí seriálu Shadowhunters. Keď skončila aj tá posledná začala som okolo seba hľadať mobil, ale nikde som ho nemohla nájsť. Vyšla som teda po schodoch do mojej izby a našla som ho pohodený medzi perinami. Mala som tam niekoľko správ od Arona, Keitha a Dana. 

Aron mi písal, že či nejdem s nimi na výlet.
Dan, to isté ale v štyroch správach a Keith tiež, ale aj to, že sa musíme porozprávať. Tohto som sa bála najviac. Rozhovoru s ním o tom bozku.

Najprv som odpísala Keithovi, že dobre porozprávame sa. A druhému som odpísala Aronovi, že idem s nimi a nech mi povie čas. Danovi nebolo potrebné odpísať keďže všetci boli prepojení. Pozrela som sa na hodinky a bolo presne 10:45.

"O 11 odchádzame ak budeš meškať máš smolu ;*" vedela som, že to napísal naschvál, lebo nikdy neviem prísť na čas. Rýchlo som si bola nahádzať potrebné veci do ruksaku ako je napríklad peňaženka, vreckovky, nabíjačka, slúchadlá, mini opaľovací krém, gumičku do vlasov a fľašu vody. Obliekla som si potrhané rifľové kraťasy, k nim biele tričko s krátkym rukávom a malým nápisom na ľavej strane. Na ruku som si dala pandoru a obula si čierne tenisky. Skontrolovala som či je všetko vypnuté a zamknutá terasa. Zo skrinky som si vzala ešte müsli tyčinku a do vrecka strčila mobil. Na oči som si nasadila slnečné okuliare a vyšla z domu. Zamkla som a vyšla pred bránku. Pozrela som sa na hodinky a bolo 10:58. Sama pre seba som si povedala presne načas dievča. Pozrela som sa k Aronovmu domu a všimla si, že tam stojí Keithovo auto. Vydala som sa smerom k nemu. Vpredu sedel Keith a vzadu Dan s Nayou. Čakali na Arona. Keď som bola už pri aute tak som počula zavrieť sa dvere od Aronovho domu. Pozrela som sa naň a naschvál si sadla na miesto spolujazdca. Zamračil sa na mňa a ja som naňho len vyplazila jazyk. Prečo by mal vždy on sedieť vpredu a my by sme sa mali tlačiť vzadu.

"Ahojte." Pozdravila som sa im a keď nastúpil Aron jemu tiež.

"Toto si ešte odskáčeš, Rhodes." Naštvane povedal a všetci vedeli o čom rozpráva.

"Som zvedáva ako." Usmiala som sa na neho a ostatní sa smiali na nás.

Keith zatiaľ vyštartoval a vyrazili sme smerom k hradu. Ten sa nachádzal o tri mestá ďalej, takže nám trvalo hodinku a pol kým sme dorazili na miesto. Odparkovali sme auto a vystúpili. Vybrali sme sa cestičkou cez les k hradu. Na čele našej výpravy bol Dan s Keithom a Aronom a za nimi som šla ja s Nayou. Rozprávali sme sa o mnohých veciach. Hlavne som bola zvedavá či ju vzali na jej vysnívanú strednú. Totižto Dan s Nayou sú odo mňa o dva roky mladší a mali teraz prijímačky na stredné školy. Dana už prijali na miestnu automobilovú strednú a Naya ešte stále nevie. Hlásila sa na všeobecné gymko a na katolícke gymko.

Nakoniec mi celá natešená rozprávala, že ju prijali na všeobecné gymko a ako jej odľahlo. Hneď bola nálada lepšia. Rozprávali sme sa o niečom, keď nás vyrušil Dan aj s Aronom. Chceli sa niečo opýtať Nayi. A vtedy som vedela, že to prišlo. Už sa z toho nevyvlečiem. Spomalila som a taktiež Keith. Ostali sme stáť na kraji lesnej cestičky a oni pokračovali ďalej. Keď sme už videli, že sú dostatočne ďaleko Keith začal.

"Neviem či sa pamätáš na predminulú noc," začal a ja som prikývla "ale mne to nedá spať."

"Prepáč nechcela som spôsobiť taký chaos, bola som opitá a nevedela som čo robím. Iba dievčatá mi na druhý deň ukazovali fotky. Musela som ťa zmiasť, ospravedlňujem sa Keith." Bola som v strachu ako zareaguje.

Chytil ma za ruku a hladil mi ju, "Ja sa nehnevám ani nič také len na to nemôžem zabudnúť chápeš?"záporne som pokrútila hlavou, "Čo? Nerozumiem ti." Povedala som mu, lebo som nevedela ako to myslí.

"Musela si to cítiť. To iskrenie medzi nami nebolo len tak. Cítila si to aj ty však?" Pozeral sa mi s nádejou do očí. Cítila som sa strašne. Ja si na ten bozk nepamätám, iba matne z tej fotky, ktorú spravili dievčatá.

"Keith," povzdychla som si a jednou rukou chytila jeho líce, "ja si na ten bozk nepamätám, neviem či som niečo cítila alebo nie. Nechcem ti ublížiť, ale nedokážem ti klamať." Odpovedala som mu a on sa na mňa pousmial.

"To nevadí, príde čas a pocítiš to aj ty v tej správnej chvíli." Prikývla som "Možno, že áno."

Nahol sa ku mne, pobozkal ma na líce a objal ma. Keď sme sa od seba odtiahli vedľa nás stál ......