Neighborhood

30. Flight

Ráno ma zobudil Aron. Akosi som nepočula budík a zaspala som. Bolo 5:30 keď som vstala z postele a tá pol hodina času mi bude aj tak málo. Utekala som do kúpelne, kde som si rýchlo umyla zuby a tvár. Vrátila som sa do izby a začala sa obliekať. Dala som si na seba spodné prádlo, modré rifle a čierny crop top na ramienka. Obula som si ešte krátke ponožky a prešla k zrkadlu. Rozčesala som si vlasy a nechala ich voľne padnúť na plecia. Dala som si špirálu a jemne prešla rúžom po perách. 

,,Môžem vziať dole kufor?" prerušil ma s otázkou Aron. Pozrela som sa naňho a mal oblečené čierne kraťasy a biele tričko s krátkym rukávom. Vyzeral v ňom na zjedenie. Obťahovalo mu všetky svaly. Iba som prikývla na jeho otázku. Prešiel ku mne, dal mi bozk do vlasov a vzal kufor. Do ruksaku som si ešte nahádzala potrebné veci a vložila tam pas. Zavrela som ho všetko skontrolovala, vzala si mikinu a zišla som dole. 

,,Všetky veci sú už v chodbe, zbalil som do kufrov už aj jedlo a alkohol." ozvalo sa z obývačky a ja som uvidela Arona rozvaleného na pohovke. ,,Ďakujem za pomoc." povedala som mu a prisadla si k nemu. Hneď na to ako som si sadla sa ozvalo trúbenie. My sme sa iba pousmiali a vstali sme. Boli mi jasné, že prišiel odvoz. Pozrela som sa na hodinky a tie ukazovali 5:54. Takže celkom na čas. V chodbe sme sa obuli, nasadila som si slnečné okuliare a aj s taškami sme vyšli z domu. 

,,Ahojteeee." rozbehli sa ku mne dievčatá a dali sme spoločné objatie. Aron zamkol dvere a ja som to pre istotu po ňom skontrolovala. Vyšli sme z dvora pred bránku a Ida otvorila na našom aute kufor. Boli tam už tri kufre a len tak tak sa tam zmestil aj ten môj. Nejako sme to tam vopchali a zavreli ho. Aron vložil svoje veci do Keithovho auta a prišiel k nám. Stáli sme tam opretí o autá a rozprávali sa. 

,,Kde je vlastne Jack s ostatnými?" opýtala som sa a získala som niekoľko druhov pohľadov. Nahnevaný, smiaci sa, bezstarostný a nakoniec Conradov, ktorý som nevedela zaradiť. 

,,Vivien zas trucuje, že si nemá čo obliecť, takže sa čaká iba na ňu. Ale práve mi písal Jack, takže o chvíľu by tu mali byť." povedal a všetci sme sa zasmiali. Typická Vivien. Conrad iba ukázal smerom odkiaľ už išlo auto. My sme nastúpili do aút a keď došli oni vyštartovali sme. Sedela som na mieste spolujazdca pri Ide a vzadu bola Summer s Trishou. Cestovali sme na letisko do iného mesta a ceta tam nám trvala necelú pol hodinu. Na letisko sme prišli dve hodiny vopred, ako pred každým letom. Pred chvíľou vyhlásili našu odletovú bránu a my sme sa k nej presunuli. Stáli sme v rade. 

Boli sme medzi prvými takže sme sa vybavili celkom rýchlo. Pani nám skontrolovala pasy a letenky, vzala kufre a nás poslala ďalej. Prešli sme detektorom kovov, cez všelijaké kontroly až k lietadlu. Pri lietadle sme presvedčili chalanov aby nám spravili fotku. Spravili nám pár fotiek a my sme nastúpili do lietadla. Pred letom som ju ešte stihla postnúť na instagram a zapla si letový režim. Sedeli sme v štyroch radoch po troch. Ja som sedela s Trishou a pri nás bola ešte Vivien. Za nami bola Ida so Summer a Nayou. Pred nami sedel Aron s Keithom a Danom. A ako prvý bol Conrad s Jackom a Lucasom. Let mal trvať približne 9 hodín. 

Počas letu sme sa dosť zabávali až nás párkrát napomenuli letušky. Občas sme si spievali a fotili sa. Potom som si trochu čítala knihu a nakoniec som zaspala na Trishinom ramene. 

,,Vstávaj, budeme pristávať." počula som pri mojom uchu a keď som otvorila oči videla som rozospatú Trishu. Pozrela som sa na hodinky a ukazovali 17:13. 

,,Ochh, koľko som spala?" opýtala som sa jej zatiaľ čo som si pretierala oči. Trisha iba negatívne pokrútila hlavou. O niekoľko minút pilot zahlásil pristátie a celým lietadlom sa niesol potlesk. Vystupovali sme medzi poslednými. Nechceli sme sa predierať von a boli sme na to príliš leniví. Asi o pol hodinu sme stali pri páse a čakali na našu batožinu. 

,,Už ho vidím." skričala na celú miestnosť Summer a skákala od radosti. Trčali sme tam ešte 20 minút, kým nám prišli všetky kufre. Vyšli sme vonku pred letisko a tam nastúpili do troch taxíkov. Nadiktovali sme vodičovi adresu hotela. Do pol hodiny sme sa všetci stretli pred hotelom. Všetci sme spolu dovnútra vošli. Bolo to ohromné. Hotel bol prekrásny. Sfarbený do nočnej modrej so striebornými doplnkami. 

Conrad prešiel k recepcii a vybavil nám kľúče od izieb. Všetci sme mali spoločný apartmán na poslednom poschodí. Hotel mal 7 poschodí. V apartmáne boli dve izby, dve kúpeľne a jedna obývačka s kuchyňou. V oboch izbách bolo šesť postelí. Rozdelili sme sa na chlapcov a dievčatá. Rozdelili sme si každá postele. Boli tam dve manželské a dve jednolôžkové. Ja so Summer sme si vzali jednu manželskú a druhú si zabrala Ida s Trishou. Na jednolôžkových bola Naya s Vivien. Vybalili sme si oblečenie do skríň a išli do obývačky. 

,,Je tu prekásne." povedala Ida a Keith jej prikývol. 

,,Nepôjdeme sa prejsť po okolí? Veď je ešte len pár minút po ôsmej."  opýtal sa Lucas a my sme všetci prikývli. Všetci sme sa obuli a vyšli z apartmánu. Namierili sme si to ku schodisku a išli sme dole. Obloha sa pomali zaťahovala a hralo na nej mnoho farieb. Rozhodli sme sa ísť na pláž a pozerať sa na západ slnka. Cesta nám trvala približne dvadsať minút, lebo sme aj bežali. Šantili sme sa, spievali si a tancovali. Ľudia okolo, ktorých sme prechádzali sa na nás čudne pozerali a určite si mysleli, že sme blázni. Keď sme dobehli na pláž, všetci sme sa zasekli v pohybe.