Neighborhood

23. Winners

Prvý polčas si v bráne Aron viedol bravúrne. Náš tým vyhrával 2:0. Všetky ich pokusy razom zmaril. Cez prestávku sme sa rozhodli ísť kúpiť pukance a nejakú vodu. Vrátili sme sa tesne pred začiatkom druhého polčasu. Boli sme riadne nažhavené. Vyzeralo to tak, že naši hostia sa tiež nažhavili a razmo sa pustili do našich. Zranili nám dvoch hráčov a oni dostali dve červené karty. Dali nám dva góly, ale naši sa nedali a lopta zasiahla súperovu bránu po tretí raz. Jeden z naších súperov sa rozbehol na našu bránu. Naši hráči sa mu vtom snažili zabrániť, ale nepodarilo sa im to. Aron vybehol s brány, keď už bol tesne oproti nemu a schytil mu loptu. No nikto nečakal, že súper do nej ešte párkrát kopne keď ju Aron držal. Aron ju odhodil a postavil sa voči nemu. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude, ako som sa bála, čo bude nasledovať. Pevne som sa držala plota a uprene na nich hľadela. Na tabuli svietili 3 sekundy do konca zápasu. Oni dvaja stály oproti sebe a každý čakal čo sa bude diať. 

Súper natiahol päsť a jednu Aronovi vrazil. Začali sa tam obaja mlátiť. Všetci akoby zamrzli. Všade nastalo ticho a všetci sa sústredili iba na nich. Pribehli za nimi tréneri, spoluhráči, rozhodcovia, ale nikto ich nedokázal od seba dostať. Nahrnuli sa mi slzy do očí a s dievčatami sme tam stáli v objatí a sledovali ich. Napokon sa im to podarilo. Dostali ich od seba. Obaja krvácali a boli domlátení. Súperovho hráča vylúčili z tohto zápasu a z ďalších dvoch nasledujúcich. Videla som, že tréner chcel Arona dať na lavičku, ale ten sa nedal. Odpľul krv a napil sa vody. Ostal v bráne na posledné 3 sekundy a zápas sa skončil. Zaznela hlasitá trúba a my sme vyhrali 3:2. Diváci sa začali radovať a vískať, ale hráčom do smiechu nebolo. S najväčšou pravdepodobnosťou nevedeli čo majú robiť po tom, čo sa pred chvíľou stalo. 

Upokojila som sa a zotrela si slzu, ktorá stihla preniknúť von. 

,,Dievčatá, poďme na druhú stranu, potrebujem ho skontrolovať." všetky prikývli a vybrali sme sa na druhú stranu. Vykročila som k šatniam. Práve do nich išiel Aron vojsť keď som ho za ruku potiahla k sebe. Prekvapene sa na mňa pozrel. 

,,Nevedel som, že prídeš." povedal s pohľadom do zeme a poškrabal sa na zátylku. 

,,Ak by si vedel, že neprídem, tak by si sa nepobil?" povedala som a vážne sa naňho pozrela. Tentokrát sa na mňa už Aron pozrel, ale s nahnevaným pohľadom. 

,,Ja som nezačal. Ty si nevidela kto to bol?" opýtal sa ma naštvane a ukázal na ihrisko. Záporne som pokrútila hlavou. ,,To bol ten, s ktorým som sa pobil vtedy v klube. Ten čo ťa začal bozkávať. Povedal, že si obyčajná štetka a to som nemohol len tak nechať." povedal so zdrvujúcim pohľadom. Chytila som ho za ruku. Jeho pohľad zmäkol.

,,Ďakujem, že si sa ma zastal. Nikto pre mňa nikdy takéto veci nerobí. Ale sľúb mi Aron, že už sa kvôli mne nikdy nepobiješ." povedala som a vážne na neho pozrela. Prikývol. ,,Len ak to nebude nejaký kretén, ktorý ťa bude urážať." pousmial sa a ja tiež. 

,,Kvôli mne si skončil s modrinami a rozbitou tvárou." smutne som povedala a prešla mu rukou po líci, kde sa mu už tvorila modrina. K tomu mal rozbitú spodnú peru a natrhnuté obočie. Chytil moju ruku do tej svojej a povedal: ,,Stálo to za to." usmial sa na mňa.

,,Tak sa choď teraz osprchovať lebo smrdíš." povedala som a strčila do neho. Prikývol a objal ma. Odišiel do šatne a odtiaľ som začula slávnostné kričanie, potlesk a spev. S dievčatami, ktoré stáli kúsok odo mňa sme sa zasmiali a sadli si do trávy na ihrisku. Čakali sme kým Aron nevýjde a zatiaľ došiel Keith s chalanmi. Po asi 20 minútach vyšiel voňavý Aron vonku aj s ošetrenými ranami. Bol vysmiaty od ucha k uchu a prisadol si k nám do trávy.

,,Kde to ideme osláviť?" opýtal sa nás a my sme ostali prekvapený. Chalani už o všetkom vedeli, lebo im to dievčatá stihli za ten čas vykecať. Nestihli sme mu odpoveď, lebo akurát vychádzal tréner zo šatne a povedal:
,,Máme objednanú miestnosť na oslavu tak poďte." Povedal a usmial sa na nás.

,,Dobre prídeme a kam?" opýtal sa ho Aron a začal si písať adresu. Nebolo to ďaleko tak sme povedali, že tam prídeme. Sedeli sme na tráve a všetci sa o niečom horlivo rozprávali. Moje rozmýšľanie prerušila jedna otázka.

,,Čo je medzi vami dvoma?" opýtala sa Trisha a ukazovala prstom na mňa a Arona. Všetci stíchli a venovali ma pozornosť. Netušila som, že budú až takí zvedaví. Začala som sa červenať a zabehla mi vlastná slina, ale v odpovedi ma predbehol Aron.

,,Zatiaľ nič. Keby sa niečo dialo som si istý, že by ste sa to vy tri, ukázal na Idu, Trishu a Summer, dozvedeli ako prvé." povedal to kľudne a na konci sa pousmial.  Keď už všetci futbalisti odišli rozhodli sme sa ísť už aj my. No, nikto nemal čas, lebo mali už niečo naplánované, tak sme išli iba my dvaja. Zastali sme sa ešte u mňa doma, kde som si vzala kabelku s peňaženkou a prezliekla som sa. Nechala som si modré rifle a k tomu obliekla biele tričko s malým emotikonom na hornej ľavej strane. Na vrch som si ešte prehodila koženku a vyšla som von. 

Stretli sme sa vonku pri aute a nastúpili sme. Aron už bol prezlečený do čierných riflí a bielej košele s vyhrnutými rukávmi. Cestou bolo ticho, ale nie to dusné, ale to príjemné. Do 20 minút sme boli na mieste a oslava prebiehala v plnom prúde. Ľudia už boli na mol a tancovali, spievali ako o dušu. Hneď sa k nám nahrnul jeho pripitý tréner s úsmevom od ucha k uchu. Aron nás zoznámil a začali sme si tykať. Vzal nás k stolu, kde nám nalial do pohárov priezračnú tekutinu. 

,,Teraz, keď už prišiel náš najužitočnejší hráč zápasu si môžme pripiť...." a vtedy začal jeho asi 5 minútový monológ, lebo sa už ponáhľal vypiť si, skončil v strede vety. V celej miestnosti sa len ozvalo "Na ostatné zápasy." štrngli sme si s Aronom a aj s ostatnými, už iba obrátili poháriky. V hrdle ma začalo jemne páliť, vtedy som zistila, že je to borovička. Párty sa môže začať.