Neighborhood

46. Saving

Aron

Zastal som vo dverách Trishinej kúpeľne. Videl som ako Lesley bezvládne leží na Idiných kolenách, ona ju objíma a z druhej strany Summer. Zmohol som sa len na: ,,Bože." 

Nejako som sa odlepil od zeme a prešiel som k nim. Kľakol som si na zem a vzal si ju do náručia. Ona len neprítomne pootvorila oči. ,,Aron?" zašepkala. 

,,Čo si to spravila, Lesley? Prečo?" opýtal som sa s ľútosťou. Ona sa zhlboka nadýchla a odpovedala mi. 

,,Povedal, že sa nezvládnem zabiť a pozri, dokázala som to. Mýlil si sa. O chvíľu všetká ta bolesť a smútok odíde a ja spolu s ňou." keď vyslovila, že na vine som bol ja, slzy mi začali stekať po tvári. Dievčatá medzitým vstali zo zeme a prešli k dverám. 

,,Preboha. Lesley, prepáč mi. Nikdy som to nemal povedať. Vôbec si to nemyslím, práveže ťa milujem." povedal som a chytil jej tvár do rúk. 

,,Aj ja ťa milujem, ale už si to povedal a nezmeníš to." povedala a v rukách mi odpadla. 

,,Lesley! Preboha, Lesley! Preber sa! Nemôžeš zomrieť a opustiť ma!" hovoril som pomedzi plač a triasol ňou. Snažil som sa ju prebrať. Od dverí som počul ďalšie vzlyky. Domom sa rozozvučal zvonček. Otočil som hlavu k ostatným a Trisha sa rozbehla k dverám. 

,,Vezmi ju do kuchyne." povedala Ida a ja som vzal Lesley na ruky. S jej bezvládnym telom som prešiel do kuchyne. Lucas dal dolu zo stola všetky veci a ja som ju tam položil. Pod hlavu jej Conrad doniesol vankúš. Zrazu do kuchyne vošla nejaká žena. 

,,Prosím všetci odíďte." povedala a ja som sa rozhodol ostať. Určite ju neopustím. Už nikdy. 

,,Nejdem nikde, som jej priateľ, takže tu ostanem." žena sa pozrela na Trishu, ktorá prikývla. ja som si sadol k stolu a hladil Lesley po vlasoch. Po celý čas som opakoval, že všetko bude v poriadku. Neviem či som ujisťoval ju alebo seba. Tá žena si vybrala nejaké veci a začala Lesley ošetrovať ruku. 

Vyčistila jej ranu, zastávila krvácanie a začala jej to šiť. Lesley sa trochu pomrvila, keď začala šiť. Vtedy mi odľahlo, že je pri zmysloch a teoreticky v poriadku. Zašila jej ranu a previazala jej ju. Do žili na ruke jej napichla kanylu. Pripojila k nej hadičku a napokon infúziu. 

,,Prosím poď sem," ukázala na Keitha a zavolala ho k sebe. ,,toto drž hore a párkrát v odstupoch stlač, aby sa jej čo najskôr dostala do tela." Keith prikývol a robil ako mu povedala. 

,,Takže..." začala a pozrela sa na Trishu. Ona pristúpila bližšie a povedala: ,,Lesley." Všetci prišli bližšie a počúvali sme čo povie tá žena. 

,,Takže Lesley bude v poriadku. Spravili ste dobre, že ste to hneď stlačili a tak trocha potlačili krvácanie. Stratila dosť veľa krvi, takže bude minimálne 2 hodinky v spať možno dlhšie. Vyčistila som jej to a zašila. Obväz jej potom na obed vymeňte, keď sa zobudí, lebo je možno, že ešte trochu bude krvácať, ale potom sa to ustáli. Dala som jej väčší roztok, tak jej ho po hodine, keď dôjde odpojte a vyhoďte. Ak by sa niečo stalo, ale skomplikovalo, zavolaj mi a ja prídem." všetko nám vysvetlila a odišla. Vzal som Lesley na ruky a preniesol som ju na gauč. Keith išiel so mnou aj s infúziou. Položil som ju na gauč a prikryl som ju dekou. Sadol som si ku gauču na zem a držal som ju za ruku. 

,,Už nikdy to nesmieš spraviť, rozumieš? Nikdy. Za všetko čo som ti spravil sa ospravedlňujem. Milujem ťa." povedal som a dal jej bozk do vlasov. Keith sedel na gauči vedľa nej a držal infúziu. Dievčatá už s menším plačom, respektíve, len so smrkaním upratovali kuchyňu a chalani kúpeľňu. Po pol hodine si sadli k nám na gauč. Niečo sa rozprávali, ale ja som nič nevnímal. Iba som sledoval Lesley, ako spokojne spí. Keď dotiekla infúzia, odpojil som ju. 

,,Choďte do mojej izby, tam jej bude lepšie a my budeme mať viac miesta." povedala už ospalá Trisha. Tie slzy ich všetky zmohli a len tak tak sa držali aby nezaspali. Prikývol som. Postavil som sa zo zeme a odkryl som Lesley. Vzal som ju na ruky a chcel odísť. Dievčatá ma ešte zastavili a každá jej dali pusu. Potom som odišiel do Trishinej izby. Odkryl som jednou rukou posteľ a položil som ju tam. Vyzliekol som jej skrvavené rifle aj s tielkom. Prikryl som ju a zišiel som dole. Zvyšok našej posádky sa ukladal už v obývačke. 

,,Ida, kde má veci?" opýtal som sa jej a ona mi podala jej tašku. ,,Ďakujem. Ďakujem za všetko ľudia, hlavne, že ste ju zachránili. Neviem čo by som robil ak by sa jej niečo stalo." povedal som a zotrel si slzy, ktoré stihli výjsť von. Ida s Trishou ma objali a Summer prehovorila: ,,Ak by sa jej niečo stalo a to kvôli tebe, vlastnoručne by som ťa zabila." zdvihla na mňa ukazovák a objala ma. 

,,Dobrú noc." povedal som, vzal som tašku a vyšiel som hore do izby. Položil som tašku na stoličku a vytiahol z nej kraťasy a moje tričko. Bol som prekvapený, že ho mala a nespálila ho. Odkryl som ju a ona zamrnčala.

,,Iba ťa oblečiem." povedal som potichu a natiahol jej kraťasy. Obliekol som jej aj tričko a vyzliekol jej podprsenku. Špinavé oblečenie som prehodil cez stoličku a vyzliekol som si aj ja nohavice s tričkom. Ľahol som si na druhú stranu postele a sledoval som ju. V tej chvíli, keď som ju videl ležať na zemi som všetko oľutoval na tisíckrát. Neviem či mi odpustí, ale ja budem robiť všetko preto aby sa tak stalo. Už nikdy jej neublížim a nikdy ju už nemôžem stratiť. Neprežil by som to. To čo sa stalo dnes v noci mi to bude vždy pripomínať a upozorňovať ma predtým aby som jej nejako ublížil. Pohladil som ju po vlasoch a dal jej do nich pusu. Ona sa ku mne pritisla a ľahla si na moju hruď ako zvyčajne. Obmotala okolo mňa ruky a ja okolo nej tie svoje. S pohľadom na nej som zaspal.